Vo veku 69 rokov zomrel novinár a komentátor denníka SME Eduard Žitňanský. Manžel bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej zomrel po dlhodobej chorobe v kruhu svojej rodiny.
Eduard Žitňanský písal a ostával novinárom, kým mu dovolili sily. „Chcel byť v spojení s novinami a so svetom médií. Vnášal do tohto sveta slušnosť a pokoru, ktorá je často tak potrebná. Bol nesmierne láskavý človek s otvorenou mysľou a schopnosťou naformulovať aj komplikované veci zrozumiteľne. V denníku SME sme vďační za skúsenosť, že kráčal s nami. Vyjadrujeme hlbokú sústrasť rodine,“ uviedla šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.
„Mal som Eda rád ako autora, aj ako človeka,“ vraví generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek s tým, že ťažko sa vyrovnával so stratou syna Roberta, ktorý istú dobu tiež pracoval v denníku SME.
„Edo patril medzi novinárov s pokojným a racionálnym prístupom k témam, nebol aktivistický a nebičoval emócie. Bol proste novinár s veľkým N,“ spomína Fulmek.
Žitňanského si vážil aj investor a zakladateľ denníka SME Peter Vajda. „Tešil sa, keď k nám Edo nastúpil po kúpe magazínu Profit. Ten magazín sme prakticky kupovali od vydavateľstva NMH pred vyše piatimi rokmi najmä preto, aby sme získali Eda Žitňanského ako autora,“ dodáva Fulmek.
Eduard Žitňanský vyštudoval Vysokú školu ekonomickú. V médiách pracoval od roku 1976. Viac rokov pôsobil v denníku Práca. Po revolúcii bol poradcom podpredsedu vlády Jozefa Kučeráka.
V kariére potom pokračoval vo federálnych Hospodářských novinách, pracoval tiež v týždenníku Trend i ako šéfredaktor mesačníka Profit. V roku 2005 krátko pôsobil ako šéfredaktor spravodajstva verejnoprávnej RTVS.
V denníku SME sa venoval ekonomickým a politickým témam.
Vplyvným ekonomickým novinárom bol pred vstupom do politiky aj Žitňanského syn Robert. V roku 2018 zomrel na následky tragickej nehody.
Takto na webe o odchode svojho komentátora informuje denník SME. Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22813603/zomrel-komentator-dennika-sme-eduard-zitnansky.html
Dovolím si k tomu dodať pár slov aj za seba. S Edom sme boli roky kolegovia v denníku Práca, ja ako zahraničnopolitický redaktor, on ako ekonomický žurnalista. Pre nás oboch bol veľmi dôležitý November 1989. 1.decembra 1989 som sa stal šéfredaktorom tohto denníka a Edo Žitňanský bol kľúčovým autorom na témy zásadných spoločenských a hospodárskych zmien. V júni 1990 sa stal podpredsedom vlády pre ekonomické reformy Jozef Kučerák a Edove znalosti problematiky aj zápal pre reformy ho priam predurčovali, aby sa stal jeho poradcom.
O jeho kvalitách najlepšie hovorí tento aktuálny citát z Denníka N: „Počas Čarnogurského vlády som vnímal ako veľký problém absenciu vzdelaných ekonomických novinárov. Jediný, ktorého som uznával, bol Edo Žitňanský. Dnes je to nepredstaviteľné, ale vtedy bolo bežné, že politici tárali úplné ekonomické nezmysly. Dnes by to už možné nebolo, pretože novinári by ich demaskovali,“ hovorí Ivan Mikloš.
„Mal neuveriteľný nadhľad a k tomu jedinečný zmysel pre humor,“ spomína naňho jeho šéfredaktor z čias Trendu Oliver Brunovský.
Ja i jeho ďalší kolegovia budeme na neho spomínať ako na skvelého žurnalistu, výborného kolegu a človeka s veľkými ľudskými kvalitami.
Miloš Nemeček
