Vo veku 92 rokov zomrel bývalý diplomat, spisovateľ, poslanec Slovenskej národnej rady a spoluautor Deklarácie zvrchovanosti Slovenska Anton Hykisch.
Hykisch bol prvým veľvyslancom SR v Kanade. Pôsobil tam v rokoch 1993 až 1997. V rokoch 1990 až 1992 bol aj poslancom Slovenskej národnej rady. Počas svojho života vytvoril 34 literárnych diel. Za svoju literárnu činnosť dostal celý rad ocenení.
Anton Hykisch sa narodil 23. februára 1932 v Banskej Štiavnici. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na gymnáziách v Banskej Štiavnici a Leviciach. V rokoch 1951 – 1956 študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval do roku 1958 vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva. Po krátkom pôsobení v Železničnom staviteľstve, pracoval do roku 1962 v podniku Záhradníctvo a rekreačné služby.
V rokoch 1962 – 1968 bol redaktorom Československého rozhlasu v Bratislave, odkiaľ však po sovietskej invázii do Československa a následnej normalizácii musel odísť. Zamestnal sa v ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, pracoval tiež ako ekonóm v Slovenskom fonde výtvarného umenia Dielo. Vo vydavateľstve Mladé letá pôsobil v rokoch 1987-1992, od roku 1988 bol ekonomickým námestníkom, neskôr riaditeľom vydavateľstva.
Po páde totalitného režimu v Československu v roku 1989 bol v rokoch 1990 – 1992 poslancom Slovenskej národnej rady za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V rokoch 1993 – 1997 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade. V rokoch 1998 – 2002 externe prednášal politológiu na Trnavskej univerzite.
Predstaviteľ generácie 1956
Bol predstaviteľom tzv. generácie 1956, z politických dôvodov mu zošrotovali román Krok do neznáma. Oficiálne potom knižne debutoval prózou o svojich súčasníkoch Sen vchádza do stanice. Podobných tém sa týkala aj zbierka poviedok Stretol som ťa a novela Naďa. Vlastnú skúsenosť s komunistickým režimom priblížil v autobiograficky ladenom románe Námestie v Mähringu.
V roku 1968 mu vyšla kniha cestopisných reportáží Kanada nie je „kanada“. Potom mu predstavitelia totalitného režimu umožnili vydať iba populárno-náučnú knihu o dejinách automobilových pretekov a slávnych pretekárov Volanty do nebies.
Do literárneho diania sa vrátil rozsiahlym historickým románom z dejín Banskej Štiavnice Čas majstrov, odohrávajúcim sa na prelome 15. a 16. storočia. Námety zo súčasnosti stvárnil v románoch Vzťahy a Túžba. Žáner sci-fi uplatnil v zbierke poviedok Dobre utajený mozog a tiež v knihe Obrana tajomstiev.
Svojej veľkej téme – životu a pôsobeniu Márie Terézie, venoval historický román Milujte kráľovnú, po ktorom nasledoval román z procesu výstavby atómovej elektrárne Atómové leto a kniha cestopisných reportáží z Číny a niektorých ďalších krajín Ázie s názvom Dovolenka v Pekingu.
K tereziánskej téme sa vrátil v beletrizovanej populárno-náučnej knihe Mária Terézia. Životu a pôsobeniu Márie Terézie venoval tiež román Milujte kráľovnú. Príbeh zo začiatku 20. storočia o Slovákovi, ktorý sa dostal na kniežací dvor v Sofii stvárnil v diele Spomeň si na cára. Roku 1968 venoval prózu Rozkoše dávnych čias. Spomienky na rodné mesto zhrnul v knihe Moja Štiavnica.
Voľným pokračovaním diela Milujte kráľovnú o Márii Terézii je román o jej synovi Jozefovi II. Verte cisárovi. Ďalší historický román Bezhlavý čas z roku 2022 sa odohráva na konci 18. storočia, keď v Európe vrcholí francúzska revolúcia. V románe opísal zápas konzervatívneho vládcu a polície s revolucionármi vo Viedni aj v Uhorsku.
Zdroj a foto: Teraz.sk