Herec, scenárista, režisér, pedagóg, recitátor Juraj Sarvaš odišiel necelý mesiac pred svojimi 92. narodeninami. Narodil sa 14. júla 1931 v Radvani, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice, ako najmladšie, ôsme dieťa. Po absolvovaní gymnázia, na ktorom hrával divadlo a recitoval, odišiel za ďalším vzdelaním do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU). Prijatý bol do triedy Andreja Bagara.
Z VŠMU, ktorú ukončil v roku 1955, viedli Sarvašove kroky do Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Po siedmich rokoch na zvolenskom javisku prijal v roku 1961 ponuku Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pôsobil 35 rokov, do roku 1996. V legendárnej šatni 42, v ktorej sa schádzali všetci herci, bol spolu s Jozefom Adamovičom, Oldom Hlaváčkom, Michalom Dočolomanským a Jurajom Slezáčkom.
Popri divadle pôsobil vo filme, účinkoval v televíznych inscenáciách aj v rozhlase. Hlavnú úlohu si zahral napríklad v legendárnom filme Paľa Bielika z obdobia prvej svetovej vojny Štyridsaťštyri (1957). S menom Juraja Sarvaša bola nerozlučne spätá poézia a umelecký prednes. Svoje umenie odovzdával až do roku 2022 aj študentom na Akadémii umení v Banskej Bystrici, o založenie ktorej sa v roku 1997 výrazne pričinil.
Mám na neho nejednu osobnú a skutočne nezabudnuteľnú spomienku najmä na inšpiratívne príležitosti našej spolupráce. Občianske združenie Bagar, ktoré vediem, niekoľko razy pri príležitosti jubileí Andreja Bagara v jeho rodisku Trenčianskych Tepliciach pripravilo spomienkový večer, kde poprední herci spomínali na túto osobnosť slovenského divadla a pridávali k tomu najslávnejšie monológy z jeho repertoáru. Nemohol chýbať Juraj, ktorý patril k úplne prvým žiakom Bagara a obohatil večer spoločnými zážitkami na vážnu i menej vážnu nôtu.
OZ Bagar už zhruba desaťročie pripravuje cyklus medzigeneračných folklórnych programov Strieborná reťaz. Jeden z nich v banskobystrickom Robotníckom dome Juraj Sarvaš spolu so mnou moderoval a pridal niekoľko svojich strhujúcich prednesov. Samozrejme zaspomínal, ako vyrastal v Radvani a ukázal sa tiež ako veľký znalec a nadšenec slovenského ľudového umenia a tradícií.
Medzi mnohými oceneniami získal Juraj Sarvaš v roku 2018 tiež Cenu Karla Čapka a pri jej preberaní v Trenčianskych Tepliciach okrem iného povedal: „Zhodou náhod ma učil hereckú tvorbu na VŠMU Andrej Bagar, rodák z Trenčianskych Teplíc, kde bol otecko Karla Čapka kúpeľným lekárom. Andrej Bagar získal ešte v rukopise hru Lúpežník a hneď ju aj naštudoval s tamojšími ochotníkmi.“ Svoju ďakovnú reč pretkal ukážkami zo slovenskej a českej poézie, v ktorej sa básnici vyznávajú zo svojho vzťahu k týmto dvom národom, spojeným nevšednými putami. A dokumentoval tak, že je nielen skvelým recitátorom, ale aj znalcom slovenskej, českej i svetovej poézie.
Pred necelým rokom, keď oslavoval – ešte stále aktívny – svojich 91 rokov, povedal: „Poézia, keď ju robíš poctivo, ti dá do života veľa – život zjemňuje, ale súčasne aj posilňuje.“ To je výstižné krédo jeho života a tvorby…
Miloš Nemeček
