Od narodenia Vladimíra Mináča, spisovateľa, literárneho kritika, redaktora, filmového scenáristu, esejistu a publicistu, je 10. augusta 102 rokov. Jeho prozaická, esejistická aj publicistická tvorba takmer polstoročie dodávala impulzy vývinu nielen slovenskej literatúre, ale aj spoločnosti a kultúre.
Vladimír Mináč sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci v rodine obuvníckeho majstra. Gymnázium vyštudoval v Rimavskej Sobote a po zabratí juhu Maďarmi pokračoval na gymnáziu v Tisovci. Následne prešiel na štúdium slovenčiny a nemčiny na Filozofickej fakulte vtedajšej Slovenskej univerzity v Bratislave. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, mal cez 22 rokov. Vtedy ešte netušil, že sa raz stane jeho celoživotnou spisovateľskou témou.
Vladimír Mináč nepísal o vojne zo sprostredkovaných svedectiev. Poznal vojnu nielen zblízka, ale vedel aj ako smrť skutočne vyzerá. V rokoch 1940-1944 pôsobil v partizánskej brigáde Jánošík. V decembri 1944 ho zajali. Do konca vojny zažíval neľudské podmienky v koncentračných táboroch v Mauthausene a Dachau, kde v tom čase zomrelo mnoho slovenských a českých osobností.
Po oslobodení pôsobil ako redaktor armádneho denníka Bojovník (neskôr Obrana ľudu). Následne bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov, potom bol redaktorom (1945-1952) a neskôr šéfredaktorom (1953-1954) Kultúrneho života a Slovenských pohľadov (1955-1956).
V rokoch 1951-1953 pracoval ako vedúci scenáristického oddelenia Československého filmu. Od roku 1956 sa venoval literárnej a kultúrnopolitickej práci. Členom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) bol v rokoch 1968-1989. V rokoch 1974-1990 pôsobil aj ako predseda Matice slovenskej. Dva roky (1990-1992) bol tiež poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za Stranu demokratickej ľavice.
Bohatá literárna tvorba
Do literatúry vstúpil románom Smrť chodí po horách v roku 1948, ktorý je umeleckou výpoveďou o vlastnej skúsenosti z protifašistického zápasu. Nasledovali romány Včera a zajtra a Modré vlny. V románovej trilógii Generácia – Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi a Zvony zvonia na deň, ktorá je považovaná za vrchol jeho prozaického úsilia, zobrazil život slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch, počas SNP a v povojnovom období.
Zložitosť obdobia konca 50. rokov minulého storočia a odhalenie negatívnych stránok života v socialistickej spoločnosti vyjadril knihou poviedok Tmavý kút, dvojnovelou Nikdy nie si sama, dielom Záznamy i satirickým románom Výrobca šťastia.
Z Mináčovej scenáristickej tvorby sú známe jeho námety k filmom Boj sa skončí zajtra, Pole neorané, Žena z vrchov a Kapitán Dabač.
Esejistická tvorba zahŕňa mnoho článkov, úvah, rozhovorov a esejí o kultúrnopolitických problémoch. Diela Dúchanie do pahrieb a Zobrané spory Jozefa Miloslava Hurbana sú filozofickými sondami do slovenskej národnej histórie. Esej Tu žije národ je autorovým zamyslením sa nad zmyslom osudu Slovákov a ich miestom uprostred priestoru európskej civilizácie. Súbor kratších esejí o literárnych, kultúrnych a politických osobnostiach našej histórie i súčasnosti vyšiel pod názvom Portréty.
Esejisticky a publicisticky sa vyjadroval aj v období politického zlomu v roku 1989. Zamýšľal sa nad mnohými otázkami, ktoré nastolila spoločenská zmena v domácich, európskych i svetových súvislostiach. Svoje nezriedka kritické názory zhrnul v esejistických knihách Sub tegmine, Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam Slováci? a Hovory M. S vývojom po Novembri 1989 sa nevedel vyrovnať a viaceré jeho postoje boli kontroverzné. Niet však sporu, že po celé desaťročia bol výraznou postavou slovenského kultúrneho a spoločenského života a jeho literárne dielo má v ňom trvalé miesto.
Zdroj a foto: Wikipédia, Slovenské literárne centrum, Teraz.sk, ČSFD
