Poetka, dramatička, prekladateľka, autorka literatúry pre deti a mládež, sestra básnika a politika Martina Rázusa. To všetko bola Mária Rázusová-Martáková. A jej veršovanku Varila myšička kašičku pozná každé dieťa všetkých generácií. Práve si pripomíname 60 rokov od jej smrti, zomrela v Bratislave 5. augusta 1964.
Narodila 28. júna 1905 na Liptove vo Vrbici, ktorá je dnes časťou Liptovského Mikuláša, v rodine roľníka a garbiara. Vzdelanie získala vo Vrbici, Liptovskom Mikuláši a po ukončení Učiteľského ústavu v Prešove osem rokov vyučovala v Dolnom Srní, Bratislave a Martine. V tom čase sa spoznala s manželom Jánom Martákom, neskorším tajomníkom a správcom Matice slovenskej. Pre chorobu musela v roku 1939 zanechať učiteľské povolanie, zamestnala sa v Matici slovenskej, kde redigovala edíciu Dobré slovo a neskôr detský časopis Slniečko. V roku 1948 odišla pre pretrvávajúce problémy, ktoré jej spôsobovala reuma, do invalidného dôchodku. Odvtedy sa naplno venovala literárnej, prekladateľskej a redaktorskej práci.
Rázusová-Martáková svojou tvorbou ovplyvnila mnoho sfér slovenskej kultúry. V jej literárnom repertoári sa nachádzajú literárne profily, kultúrno-spoločenské črty, úvahy, prednášky, správy, polemiky o prekladateľskom umení a jazyku. Okrem detských časopisov publikovala v periodikách Politika, Národné noviny, Cirkevné listy, Slovensko, Živena, Matičné čítanie, Kultúrny život, Slovenské pohľady a v mnohých ďalších.
Mimoriadne bohatá tvorba
Jej tvorba pre deti je mimoriadne bohatá. K najznámejším zbierkam poézie pre deti patria Tri rozprávky z neba, Hore grúňom – dolu grúňom, Hrdinovia, Od jari do zimy, Zatúlané húsa, Farebná záhradka, Hajaj búvaj či Hop-Hop na koníčku. Z prózy pre najmenších dominujú Rozprávky o Jánošíkovi, Hoja, Ďunďa, hoja, O medovníkovom domčeku a Junácka pasovačka. K pokladom slovenskej literatúry sa zaradili i knižky En-ten tulipán, Sedmikráska, Jarné vtáča a Od jari do zimy. Spomedzi divadelných hier pre deti Gajdoš Filúz alebo Medovníkový domček.
Diela Márie Rázusovej-Martákovej si deti obľúbili aj preto, že písala zrozumiteľne, veselo, poučne a ľudsky. Dokázala sa hrať s jazykom, jej reč bola ako živé striebro. Jej diela pomáhajú rozvíjať fantáziu i obrazotvornosť. Jej veršovanku Varila myšička kašičku pozná každé dieťa všetkých generácií. A kto by nepoznal Ako šlo vajce na vandrovku, O troch prasiatkach alebo príbeh o neposlušných kozliatkach…
Rázusová-Martáková mala nezvyčajne široký prekladateľský záber, vedela preložiť poéziu, prózu, divadelné hry i libretá opier, ale aj ľudové piesne či rozprávky. Vďaka nej sa dá v slovenčine prečítať napríklad pôvodne ruská Kozácka uspávanka. Podpísala sa aj pod preklady diel Na smrť Puškina, či básne Maršaka a Lapteva. Z próz preložila napríklad Dostojevského romány Idiot a Ponížení a urazení. Z češtiny prekladala básne F. Hrubína, B. Němcovej, zo srbochorvátskeho jazyka juhoslovanské ľudové piesne a prostonárodné rozprávky. Keďže bola veľmi jazykovo zdatná, z francúzštiny preložila Rostandovho Cyrana z Bergeracu a z nemčiny Kudrun a Niebelungovia od H. A. Stolla. Pre dospelých napísala Svetlo nad horami, Vyznanie, Pieseň o láske a veršovanú drámu Jánošík.
Mária Rázusová-Martáková zomrela v Bratislave 5. augusta 1964. Pochovaná je na Vrbickom cintoríne v Litovskom Mikuláši.
Zdroj a foto: Wikipédia, SME, Literárne centrum, Martinus
