Ladislav Chudík sa stal uznávaným a veľmi populárnym hercom na Slovensku aj v Čechách. V pamäti zostáva množstvo jeho divadelných, filmových, televíznych aj rozhlasových postáv, poctivosť v umení aj spoločenskom a osobnom živote. 27. mája si pripomíname jeho nedožité sté narodeniny.
Ladislav Chudík sa narodil 27. 5. 1924 v obci Hronec, okres Banská Bystrica. V detstve sníval, že sa stane strojvodcom. Keď mal 11 rokov, išiel študovať do Kremnice. Po maturite odchádza do Bratislavy, kde sa zapisuje na filozofickú fakultu, na štúdium slovenskej a ruskej literatúry. Od roku 1944 začína ako elév v Slovenskom národnom divadle a v jeho činohernom súbore stvárnil množstvo výrazných postáv.
Zlatá éra divadla
Jeho tvorba, vyvíjajúca sa v úzkom spojení s umeleckým prednesom, predstavuje vrchol moderného slovenského herectva. Vynikal schopnosťou vykresliť popri vonkajšom aj vnútorný portrét postavy, detailne ovládal javiskovú reč. Z jeho veľkých úloh spomeňme jednu z prvých – Petrucia v Skrotení zlej ženy v roku 1946, nasledoval nespočetný rad ďalších až po legendárnu záverečnú Tančiareň.
Osobitne spomeňme postavu Quentina v hre Arthura Millera Po páde a jej širšie súvislosti. Bolo to v roku 1964 a toto obdobie sa označuje za zlatú éru SND a nášho divadelníctva vôbec. V činohernom súbore prvej scény Slovenska pôsobila silná stredná herecká generácia, ku ktorej patrili napríklad František Dibarbora, Ctibor Filčík, Martin Gregor, Mikuláš Huba, Ladislav Chudík, Jozef Kroner, Štefan Kvietik, Karol Machata, Ivan Mistrík, Július Pántik, Viliam Záborský a ďalší. Z dám spomeňme Zdenu Gruberovú, Evu Krížikovú, Máriu Kráľovičovú, Hanu Meličkovú, Vieru Topinkovú či Máriu Prechovskú.
V období uvoľňovania politickej situácie sa do repertoára dostali pôvodné hry domácich autorov, ktoré priamo či nepriamo reagovali na kult osobnosti päťdesiatych rokov, ale aj mnohé významné svetové diela 20. storočia. Dokonca v Bratislave bola európska premiéra Millerovej hry Po páde, ktorú s úspechom inscenovali len niekoľko mesiacov predtým na Broadway v New Yorku. Hlavnú ženskú postavu Maggie alternovali Zdena Gruberová a Mária Kráľovičová a úlohu Quentina hral jedinečným spôsobom Ladislav Chudík.
Pre mnohých, ktorí zblízka zažili tieto časy, to bol dosiaľ neprekonaný vrchol slovenského divadla so skvelým repertoárom a fantastickými hereckými výkonmi. Iným príkladom bola filozofická dráma Jeana-Paula Sartra Diabol a Pán Boh v hlavnej postave s Ctiborom Filčíkom. Bol to akoby umelecký súboj na diaľku medzi vášnivým a sarkastickým Filčíkom a intelektuálnym Chudíkom, z ktorého ako víťaz vychádzal divák a hlboký umelecký zážitok a tiež inšpirácia k širším spoločenským úvahám.
Film a televízia áno – politika nie
V televízii sa Chudík objavuje od začiatku vysielania televízie na Slovensku. Hrá v mnohých televíznych inscenáciách a filmoch, ktoré majú premiéru vždy každý pondelok v československej televízii. Samozrejme musíme spomenúť nezabudnuteľnú Nemocnicu na kraji mesta. Primár Sova je životná postava Ladislava Chudíka v televízii a mnohí si ho priam stotožnili s úlohou lekára.
Vo filme vytvoril pán Chudík viacero nezabudnuteľných postáv. Objavil sa už vo filme Varuj! Potom si zahral významné úlohy vo filmoch, ktoré hovoria o Slovenskom národnom povstaní – Vlčie diery či Pieseň o sivom holubovi, ale hlavne vo filme Paľa Bielika Kapitán Dabač. Hral približne v päťdesiatke filmov.
Bol známy svojou zodpovednosťou a tak mu po páde totality ponúkli aj iné významné úlohy. V roku 1989 sa stal prvým porevolučným ministrom kultúry v slovenskej vláde, po pár mesiacoch však zistil, že politika nie je to, po čom túži. Niekoľko rokov bol tiež šéfom Činohry SND.
Ladislav Chudík bol dvakrát ženatý, jeho druhá manželka Alena je právnička. Majster Chudík odišiel v pokoji 29. júna 2015 po niekoľkých mesiacoch strávených v nemocnici so zápalom pľúc, obklopený manželkou Alenou a jej dcérou z predošlého manželstva. Posledný raz sa na divadelných doskách objavil v roku 2014, v hre Tančiareň, kde zároveň oslávil svoje 90. narodeniny. Tí, ktorí ho poznali v hociktorej z jeho úloh, na neho nezabudnú…
Miloš Nemeček
Foto: Archív