Občianske združenie Bagar úspešne odštartovalo svoj projekt Poďme spoločne búrať bariéry otváracou konferenciou v Bratislave.
Opatrenia v čase pandémie prinútili o niečo znížiť počet priamych účastníkov v Zichyho paláci. Priamy viedoprenos prostredníctvom kanála Generácie na youtube však umožnil sledovať priebeh podujatia mnohým ďalším na celom Slovensku. Obsah konferencie bol bohatý a celý priebeh veľmi živý a interaktívny.
Celkový pohľad na problematiku priniesol uznávaný sociológ a pedagóg, ľudskoprávny expert a aktivista Michal Vašečka. Na základe exaktných údajov slovenských aj medzinárodných prieskumov dokumentoval, že ľudskoprávne témy a pohľad na diskrimináciu jednotlivých znevýhodnených skupín u nás stále stoja v úzadí. Až prekvapujúce je, aká malá časť populácie vníma, že dochádza k takejto diskriminácii. V prípade diskriminácie na základe veku, zdravotného postihnutia, etnického pôvodu či sexuálnej orientácie túto skutočnosť vníma iba medzi dvadsiatmi až tridsiatimi percentami opýtaných. Senzibilita, vnímanie a pozornosť problematike iných než vlastných znevýhodnených skupín je teda mimoriadne nízka, ako by väčšina z nás žila vo vlastnej bubline. Prezentácia zreteľne ukázala, aký potrebný je takýto projekt, ktorý chce búrať bariéry, brániace vzájomnému pochopeniu a solidarite.
Poslanec parlamentu Ján Herák má 32 rokov a rómskej problematike sa venuje polovicu svojho života. Dá sa povedať, že ju doslova prežíva v praxi. Ako mnohé iné rómske deti, opustené rodičmi, od malička vyrastal v detskom domove. Už ako stredoškolák sa zapojil do Úsmevu ako dar a úsiliu, aby „domováci“ našli rodinu a uplatnili sa v živote. Teraz ako poslanec sa rómskej otázke venuje v širších súvislostiach. A podčiarkuje, že rovnako dôležité, ako pracovať s rómskymi deťmi je venovať sa tiež dospelým. Ako hovorí, príklad rodičov je aj tu najdôležitejším prvkom pri formovaní najmladších.
Pre zástupcov seniorov a zdravotne znevýhodnených občanov, ktorí boli najpočetnejšie zastúpení medzi účastníkmi, boli nepochybne cenné slová človeka, ktorý o téme nielen hovorí, ale s ňou aj žije. To platí aj pre reprezentantov týchto dvoch skupín, ktorí vystúpili so svojimi prezentáciami. Peter Mach je predsedom Združenia kresťanských seniorov Slovenska a tiež členom výkonného výboru Európskej únie seniorov aj našej Rady vlády pre práva seniorov. A keďže je uznávaný expert v oblasti štatistiky, bývalý predseda Slovenského štatistického úradu, porovnanie situácie seniorov u nás a v ďalších krajinách Europy oprel o presné čísla. Žiaľ, nie sú pre nás veľmi lichotivé. Pri porovnateľných údajoch na základe percenta hrubého národného dôchodku v sociálnych výdavkoch vôbec i v dôchodkovom a ďalšom zabezpečení starších zaostávame nielen za vyspelými západoeurópskymi štátmi, ale aj susedmi z V4. Zlepšenie postavenia seniorov a riešenie problematiky starnutia populácie je nevyhnutnou súčasťou nadchádzajúcich reforiem.
Marek Machata, prezident Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR, pripomenul svoju predchodkyňu Máriu Orgonášovú, ktorá sa takmer tridsať rokov venovala tejto problematika a viac než dve desaťročia stála na čele tejto strešnej asociácie. Spomenul dva z jej odkazov, boj proti vekovej hranici pri poskytovaní pomoci zdravotne postihnutým a rozhodnutie ústavného súdu o odstránení tejto diskriminácie a problematiku posudzovania odkázanosti, kde tiež vidieť pokrok. Sú to povzbudzujúce pozitíva.
Zuzana Števulová bola viac rokov na čele Ligy z ľudské práva a venuje sa problematike migrácie a utečencov. Vysvetlila rozdiel medzi týmito kategóriami, ktoré sa neraz – či už omylom, alebo zámerne – zamieňajú. V Európe je niekoľko desiatok miliónov legálnych migrantov, ktorý sú mimo domovských krajín z pracovných, študijných, rodinných či iných dôvodov. Utečenci pochádzajú najmä z štátov, postihnutých konfliktom, najviac zo Sýrie, Afganistanu či južného Sudánu a nájdeme ich hlavne v susedných krajinách /Turecko, Pakistan, Uganda…/, nie na našom kontinent. K utečencom má Slovensko doslova negatívny vzťah, legálnych migrantov máme desiatky tisíc a prieskumy ukazujú nie práve najlepší vzťah k cudzincom…
Jedným z dôvodov našej nedostatočnej senzibility je aj to, že o príslušníkoch iných skupín občanov máme často málo informácií či skreslené predstavy. O prekonávanie aj takýchto bariér v tomto projekte ide, ako podčiarkol jeho hlavný organizátor Miloš Nemeček, prezident OZ Bagar.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Občianske združenie Bagar.
