Legendárny rakúsky lyžiar Toni Sailer bol prvým alpským lyžiarom v histórii, ktorý získal na jednej zimnej olympiáde – bolo to v roku 1956 v talianskej Cortine d’Ampezzo – tri zlaté medaily. Bol populárny aj ako filmový herec a spevák a stal sa zrejme najslávnejším lyžiarom všetkých čias. 24. augusta je šestnásť rokov od jeho smrti.
Kariéra rodáka z Kitzbühelu bola veľmi krátka, ale mimoriadne plodná. Ukončil ju v 23 rokoch, mal na konte vyše 170 výhier, tri olympijské prvenstvá a sedem titulov majstra sveta. Potom na veľmi krátky čas prestúpil k profesionálom. Od nich ho odlákalo strieborné plátno. Stal sa z neho herec a spevák. V susednom Rakúsku bol hrdinom a doslova ikonou, nepochybne najslávnejší športovec, akého kedy Rakúsko malo.
Anton „Toni“ Sailer sa narodil sa 17.novembra 1935 v známom tirolskom zimnom stredisku Kitzbühel a už miesto jeho narodenia pod najslávnejšou zjazdovkou sveta Hahnenkamm, prezývanou Streif, určilo jeho ďalší osud. Streif znamená pruh či čiara a ide o najprudšiu zjazdovku sveta. Keď sa bežný lyžiar postaví na štart, vidí pod sebou doslova priepasť a potom úsek, ktorý má príznačné pomenovanie – pasca na myši. Tento tvrdý svah Toniho odchoval.
Od dvoch rokov radšej lyžoval, ako chodil. V jedenástich po prvý raz vôbec zdolal svojho otca, ktorý bol výborným lyžiarom. Od malička bol ako živé striebro. Vraveli, že trénuje ako diabol. Vynikal odvahou a technikou. Úspechy mal už ako veľmi mladý, jeho hviezdny čas prišiel, keď mal 21 rokov. Javiskom najväčšej slávy boli olympijské hry v Cortine d ‚Ampezzo 1956. Ako prvý v histórii zvíťazil vo všetkých troch disciplínach, čo neskôr zopakoval už iba Francúz Jean-Claude Killy. Vyhral s doteraz neprekonanými náskokmi od 4 do 6,2 sekundy. Nad jeho suverenitou sa tajil dych. Na oslave s rodičmi vyhlásil: „Ešteže mám tri zlaté. Jedna je tebe, mami, druhá pre teba, oci. A tú tretiu si nechám.“
Mal prezývku Blesk z Kitzbühelu, dva roky po olympiáde a po triumfe na MS v Badgasteine ukončil kariéru. Mal veľmi príťažlivý vzhľad a cesta filmového herca a speváka bola logickým pokračovaním. Pri všetkej úcte k jeho športovému umeniu – to herecké sa mu zďaleka nevyrovnalo. Pred olympiádou 1964 uvažoval o návrate do amatérskeho lyžovania, čo mu funkcionári lyžovania zamietli. Vrátil sa začiatkom sedemdesiatych rokov ako tréner a manažér, lyžiarsku reprezentáciu Rakúska znovu postavil na nohy. Pracoval v alpskej komisii Svetovej lyžiarskej federácie, v roku 1985 mu udelili Olympijský rad.
Spoznal aj odvrátenú stranu šťastia. V roku 2000 mu zomrela manželka Gabriele a on sa podrobil chemoterapii mozgového nádoru. „Každý deň nad nami slnko nesvieti, ale nemá zmysel nariekať,“ tvrdil milovník klasickej hudby, cyklistiky, horskej turistiky a formuly 1. Najväčšou vášňou po lyžovaní bol golf. Nenaplneným snom zostal výstup na Mount Everest. Vo veku 73 rokov podľahol 24. augusta 2008 rakovine.
Zdroj a foto: Wikipédia, Sportnet
