Americký tenista Jimmy Connors patrí medzi legendy a najväčšie postavy histórie tohto športu. Je osemnásobný grandslamový šampión a bol známy dlhovekosťou, posledný turnaj odohral ako 43-ročný. Patril tiež medzi povestných búrlivákov s viacerými emotívnymi výstupmi a spormi s rozhodcami, funkcionármi, hráčmi aj obecenstvom. Legenda 2. septembra oslavuje 72 rokov.
Stále drží niektoré významné tenisové rekordy, ktoré sa nepodarilo prekonať Rogerovi Federerovi, Rafaelovi Nadalovi ani Novakovi Djokovičovi, ktorý si za posledný čas dokázal privlastniť väčšinu rekordných čísiel. Connors má však na konte stále najviac, 109 titulov v dvojhre na turnajoch ATP Tour, 1557 odohratých zápasov, z toho 1274 víťazných.
Na poste svetovej jednotky strávil celkovo 268 týždňov, na mužskom tróne bol nepretržite od 29. júla 1974 do 22. augusta 1977. Päťkrát vyhral US Open, dvakrát Wimbledon a raz Australian Open. Iba parížska antuka bola pre neho zakliata. Jeho maximom na Roland Garros bolo semifinále, do ktorého postúpil štyrikrát. V roku 1981 vyhral s tímom USA Davisov pohár, trikrát triumfoval na turnaji majstrov. V roku 1998 ho uviedli do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.
James Scott „Jimmy“ Connors sa narodil 2. septembra 1952 v East St. Louis v štáte Illinois a už v detskom veku patril medzi veľké talenty. Vyhral prestížny Orange Bowl v kategóriách do 12 aj 14 rokov. V roku 1972 prešiel medzi profesionálov a v Jacksonville vyhral prvý turnaj na mužskom okruhu. Následne odmietol vstúpiť do novovytvorenej Asociácie tenisových profesionálov (ATP) a dal prednosť sérii menších podujatí, ktoré organizoval jeho manažér Bill Riordan. Connors však hral aj na iných turnajoch a v roku 1973 vyhral US Pro Single po päťsetovom triumfe nad krajanom Arthurom Ashom.
Rok 1974 bol pre Connorsa najúspešnejší v kariére. Vyhral Australian Open, Wimbledon i US Open a na ATP Tour zaznamenal bilanciu 99 víťazstiev 4 prehry. V čase najväčšej slávy neštartoval na Roland Garros a nemohol zaútočiť na kalendárny Grand Slam. V roku 1974 mu zakázali účasť v Paríži pre jeho spojenie s World Team Tennis (WTT) a na antukovom vrchole sezóny chýbal až do roku 1979.
Pamätné víťazstvá na US Open a vo Wimbledone
Connorsova „srdcovka“ bola US Open. V rokoch 1974-1978 sa dostal v New Yorku päťkrát za sebou do finále, pričom trikrát zdvihol nad hlavu trofej. Každý titul získal na inom povrchu, čo bol unikát (1974 na tráve, 1976 na antuke a 1978 na tvrdom povrchu).
Ďalšie dva triumfy na US Open pridal v rokoch 1982 a 1983. Hral veľmi intenzívne agresívne,jeho hlavnými zbraňami boli obojručný bekhend a return, medzi jeho najväčších rivalov patrili Björn Borg a John McEnroe. Najpamätnejšie víťazstvo nad Borgom dosiahol v roku 1976 vo finále US Open, keď zvíťazil nad Švédom 3:1 na sety. Najcennejší triumf nad McEnroeom slávil v roku 1982 po päťsetovej bitke vo finále Wimbledonu. V druhej polovici 80. rokov už Connors také úspechy nedosahoval, no i v pokročilejšom veku dokázal zdolávať oveľa mladších súperov. Svoj posledný titul na okruhu ATP získal v roku 1989. Na US Open 1991 ako tridsaťdeväťročný postúpil senzačne až do semifinále, kde ho zastavil Jim Courier.
Po skončení kariéry to Connors skúšal aj s trénovaním. Devätnásť mesiacov viedol Andyho Roddicka, v roku 2013 bol krátko koučom Marie Šarapovovej. Dlhé roky pôsobil ako tenisový komentátor pre televízne spoločnosti. Tri roky po zrušenej svadbe s ďalšou americkou tenisovou legendou Chris Evertovou sa oženil s Patti McGuireovou. Majú spolu dve deti – syna Bretta a dcéru Aubree.
Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk, Britannica, ATP, The Tennis Gazette
