Presne pred mesiacom, 17. júla, sme spomínali na výročie narodenia Františka Zvaríka, 17. augusta si pripomíname 16 rokov od jeho smrti. Pri takýchto príležitostiach sa právom podčiarkuje, že oplýval veľkým talentom – popri nespornom hereckom majstrovstve krásne spieval, kreslil a maľoval.
Bulvár by zrejme pripomenul jeho ďalší nesporný talent – svojim šarmom a eleganciou dokázal očariť ženy, ale túto časť jeho života nechajme klebetnejším médiám. Tento článoček sme úmyselne nazvali podobne, ako názov známeho filmu – Talentovaný pán Ripley. Zásadný rozdiel je však v tom, že filmový pán Ripley svoje nadanie využíval na zločiny, František Zvarík na javisku, pred kamerou i s ceruzkou či štetcom v ruke na veci pekné a dobré.
O jeho najvýznamnejších divadelných a filmových úlohách ešte budeme hovoriť. Jeho hereckí kolegovia však často spomínali, ako dokázal zachytiť ich podobu. Niekedy realisticky, inokedy s láskavým humorom, právom sa jeho dielka dočkali tiež výstav a publikovania. Aj my pri tejto príležitosti prinášame pár z nich. Najčastejšie to boli jeho kolegovia zo Slovenského národného divadla – tu Viliam Záborský, František Dibarbora a Ivan Rajniak. A hoci z inej scény určite si to zaslúžil i Milan Lasica, ten je zvlášť vydarený. Aj takto zaspomínajme na týchto skvelých hercov a samotného talentovaného Františka Zvaríka…
Na doskách SND aj pred kamerou
Nemôžeme však obísť jeho umeleckú dráhu. Veď bol jedným z prvých hercov, ktorí účinkovali vo filmoch patriacich dnes do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Na doskách našej prvej scény pôsobil 57 rokov, počas ktorých vytvoril takmer dve stovky činoherných a operných postáv.
František Zvarík sa narodil 17. júla 1921 vo Vrútkach. Otec chcel z neho mať železničiara, ale matka ho podporila v herectve. Absolvent Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave stál na doskách Slovenského národného divadla už ako študent v roku 1939. Stálym členom Činohry SND sa stal v roku 1940. V roku 1944 sa zúčastnil Slovenského národného povstania ako člen Frontového divadla po boku legendy nášho divadla Andreja Bagara. V roku 1945 sa vrátil do SND, kde bol do roku 1956 sólistom Opery a v rokoch 1956 až 1997 pôsobil opäť v Činohre SND.
Štrnásť rokov po jeho nástupe do divadla sa na rovnaké dosky postavila aj talentovaná Eva Krížiková – začiatkom šesťdesiatych rokov sa zosobášili. Narodila sa im dcéra Barbora, z prvého manželstva mal František Zvarík syna Jána.
Za takmer 60 rokov pôsobenia v SND mal vo svojom repertoári významné operné a činoherné úlohy. Spieval v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, Dvořákovej Rusalke, Verdiho Donovi Carlosovi a v roku 1949 stvárnil prvého Štelinu v slávnej Suchoňovej opere Krútňava.Na činohernej scéne to boli napríklad úlohy v dielach Shakespeara, Schillera, Moliéra a Goldoniho. V mimoriadne úspešnom a obľúbenom muzikáli Na skle maľované účinkoval dvadsať rokov ako Žandár Rozvážny. Poslednú úlohu naštudoval v inscenácii Tančiareň, v ktorej naposledy účinkoval 2. júna 2007.
Vo filme debutoval František Zvarík v dráme Varúj…! v roku 1946, divákov upútal aj v historickej dráme Posledná bosorka, v jedinom slovenskom oscarovom filme Obchod na korze alebo v poetickej vojnovej snímke Kára plná bolesti. Jeho bohatú televíznu filmografiu tvoria napríklad diela Tma, Červené víno, trojdielna televízna inscenácia Sesternica Beta, Na skle maľované, Tiene v raji alebo Mercadet.
Okrem hereckého umenia si získal popularitu tiež ako spevák a interpret slovenských ľudových piesní. Všestranný umelec František Zvarík zomrel 17. augusta 2008 v Bratislave, mesiac po 87. narodeninách. Urnu s popolom uložila jeho manželka Eva Krížiková do hrobu hercovej mamy v turčianskej dedinke Folkušová pri Martine.
Zdroj a foto: Wikipédia, ČSFD, Teraz.sk, Plus 7 dní
