Na záver júna sa uskutočnilo týždeň trvajúce podujatie Stopami ukrývaných detí.
Súčasťou týždeň trvajúceho viac ako 120-kilometrového pochodu približne 50 ľudí z Vrútok do Čierneho Balogu bol aj workshop, pietne podujatie v Kremničke, diskusia v banskobystrickom kultúrnom centre či záverečné kultúrne podujatie v Čiernom Balogu.
Medzi účastníkmi memoriálu boli ľudia, ktorí patria k ďalším generáciám preživších holokaustu, pedagógovia, novinári či ľudia so záujmom o dejiny. Počas týždňa sa účastníci memoriálu oboznamovali s príbehmi ďalších ľudí, ktorí ako deti prežili vojnu a holokaust a denne museli bojovať o svoj život. Memoriál má byť zároveň odkazom minulosti pre súčasnosť.
Moderoval komik so židovskými koreňmi
Podujatie Stopami ukrývaných detí sa začalo vo Vrútkach v priestoroch bývalej židovskej synagógy. Memoriál otvorili koncertom Karin Sarkisjan a Anny Zigmar. Úvodné podujatie vo Vrútkach moderoval známy stand up komik Michael Szatmary, ktorý má židovskú národnosť. Podujatie rámcuje príbeh dvoch židovských súrodencov – Eliho a Ester Vago a ich putovanie v zime 1944-1945. Cez telemost sa účastníci podujatia spojili aj so samotným Elim Vagom, po ktorého stopách kráčajú. E. Vago (1930) žije v Tel Avive.
Otvorenia sa zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva kultúry Matúš Bieščad.
Aby sme nikdy nezabudli
„Memoriál Stopami ukrývaných detí je spomienkovo vzdelávacie podujatie. Kombinuje oral history, zážitok z dlhého putovania v skupine a spoznávanie často nepoznaných miest, ktoré sú spojené s holokaustom a Slovenským národným povstaním,“ priblížila riaditeľka Post Bellum SK Sandra Polovková.
Ako dodala, budú kráčať miestami, ktoré sú späté so životom pamätníka Eliho Vaga, jeho sestry Esti, ich ďalšej rodiny a priateľov. „Zastavujeme sa miestach, kde ako deti žili, ukrývali sa, alebo na historických a pamätných miestach, ktoré sú spojené s naším bojom proti fašizmu a rasovej diskriminácii,“ uviedla riaditeľka.
Post Bellum SK / Príbehy 20. storočia je občianske združenie, ktoré od roku 2011 na Slovensku vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia. Zaznamenáva príbehy a snaží sa rozprávať ich ďalej: verí totiž, že konkrétne ľudské osudy sú tou najlepšou cestou k poznaniu vlastnej minulosti.
Ministerstvo kultúry vyjadruje uznanie ich práci – poslaniu, ktoré sú pre našu spoločnosť a jej kultiváciu nesmierne dôležité.
(mb)
