20.12.2020 obehla svet správa, že môj vzácny priateľ – redaktor, publicista, režisér, zbormajster a organizátor slovenského hudobného života Ondrej Demo (94) zomrel. Štyridsať rokov pracoval v Slovenskom rozhlase v redakcii ľudovej hudby. Publikoval veľa článkov a kníh o slovenskom folklóre. Realizoval hudobné nahrávky v stovkách lokalít, doma aj u zahraničných Slovákov. Išlo najmä o ľudové piesne, v ktorých je Slovensko unikátom, ale aj svadby, fašiangy, cirkevné piesne a vianočné koledy. Od roku 1990 bol umeleckým vedúcim a zbormajstrom Speváckeho zboru Jána Pavla II., v Bratislave – Vajnoroch. Bol hlboko veriacim človekom, blízkym Združeniu kresťanských seniorov. Zúčastnil som sa osláv jeho 90-ky, bolo dojímavé, keď vajnorský zbor spieval jeho obľúbene piesne.
Jozef Šramek sa vrátil po revolúcii po 49 rokoch do vlasti. Veľa sa z našej slobody netešil, dostal rakovinu, 6.6.1992 zomrel v Mníchove. Bol básnikom, spevákom, rečníkom, horlivým katolíkom. V Nemecku organizoval stretnutia krajanskej mládeže, 36 rokov bol redaktor Slobodnej Európy. Na Radách KDH vystupoval túžobne za samostatné Slovensko. S mojimi deťmi, spevákmi – Máriou a Danom, chodil na kampaň pred voľbami v r. 1992. Tešil by som sa, keby som našiel kazetu s jeho ľudovkami. Nádherne vedel zaspievať: Keď sa Slovák preč do sveta poberal.
Jozef Švejcar bol lekárom, ktorý pracoval do stovky. Z mne neznámych dôvodov si ma obľúbil a v r. 1991-2 v Prahe navštevoval. Zaujímavo rozprával, všetko vedel, pamätal si, o všetko sa zaujímal. Povedal: Dnes to najdôležitejšie v živote je žena a matka, ako centrum lásky. Jej zaniknutie predstavuje pre ľudstvo väčšie nebezpečenstvo ako nukleárne zbrane, pretože bez lásky môže dôjsť k ich použitiu. Po voľbách 1992 mi napísal: Prijal som vás do svojho srdca, tak, ako Slovensko, ktoré dalo základ môjmu životu.
Emil Smidak zomrel temer stororočný. Navštívil ma v Prahe v prvý deň vlády ČSFR v r. 1990. Redaktor STV Zdeno Cho stretnutie nasnímal do televízie. Emil vytvoril princípy – pravidlá vzťahu človeka k ľuďom, zvieratám a prírode: akciu a reakciu, moc a zodpovednosť, pozitívny strach a neznámo – Ignotum – Boh. Ďalšie jeho projekty boli: zabudnuté talenty, ľudové piesne, choroby bez signálu, pôsobenie Ducha Svätého. Tvrdil, že Slovensko má byť samostatné, že Kristove myšlienky boli také silné, že nezáviseli od schopností ľudí, že voľné trhové hospodárstvo je systém banditov a teória civilizácie 21. storočia je ekológia. Hodiny sme predebatovali, neskôr aj v Luzerne.
Zdena Psůtková bola česká spisovateľka a prekladateľka zo štyroch jazykov. Preložila pätnásť kníh K. Paustovského, ktoré ma vždy nabádali k tvorivosti. 15.1.1992 sme sa stretli v Prahe a spomínali na spoločného priateľa, ktorého osobne poznala. Podstatné sme si nechali na budúce stretnutie, ktoré sa už neuskutočnilo. Páčila sa mi jej kniha Jak jsou v mé paměti (Albatros 1983). Pochválila Prísne tajné – ako sme boli malí. 14.4.1999 napísala: Vaša rodina sa mi stala veľmi blízka, želám vám súdržnosť… Zomrela 30.6.2001 v 72 rokoch.
Luděk Pachman bol svetoznámy šachový veľmajster. Náhle sa v r. 1968 obrátil na katolícku vieru a miešal sa do politiky. Komunisti ho v r. 1972 zavreli, neskôr ho vyhostili do Nemecka. Napísal knihu Boha nelze vyhnat. Po r. 1989 ma navštevoval v Prahe. Dal mi materiály o vyhnaní sudetských Nemcov. Keď som ich dal do vlády ČSFR, zostali zhrození. Chodili sme na konferencie do Nemecka, po rozpade ČSFR sme sa už nestretli. Zomrel 6.3.2003, 78-ročný.
Jozef Mikloško
