Milan Lasica bol vždy originálny, svojský – a taký bol aj jeho odchod z tohto sveta. Rozlúčil sa s ním priamo z javiska a zamieril bez prestupnej stanice rovno do divadelného neba…
Vo vyjadreniach k jeho životu a smrti nájdeme hádam všetko dôležité a tak si dovolím iba jednu poznámku k tomu, čo ho podľa mna charakterizovalo v zrelom veku a etape bez Jula Satinského. Hovoril krátko a múdro, vtipne, k veci a s pointou. To by bolo záhodno odporučiť najmä našim politikom, ale aj nám všetkým – ale naučiť sa to je zrejme viac než ťažké, pre mnohých z nás asi nemožné.
A tak pridám pár slov a spomienku, ktorá je mi osobitne blízka. Je spojená s mojimi rodnými Trenčianskymi Teplicami a s Andrejom Bagarom, ktorý dal nielen meno nášmu Občianskemu združeniu Bagar, ale rád sa pochválim, že bol mladším bratom môjho starého otca. V týchto kúpeľoch pôsobil ako lekár otec Karla Čapka, spisovateľ v nich trávil nejedno leto a písal viacero diel. To je dôvod, prečo tu už od roku 1990 vyhlasujú každé dva roky Cenu Karla Čapka za rozvoj česko – slovenskej kultúrnej vzájomnosti, vždy jednej slovenskej a jednej českej osobnosti.
V roku 2014 ju dostal práve Milan Lasica a český herec a režisér Ondřej Kepka – a aby to bolo spravodlivé, tak in memoriam aj Július Satinský. Mal som tú česť moderovať vyhlasovanie ocenení. Ešte pred ním sme si s majstrom Lasicom sadli na kávu v kaviarni kúpeľného hotela Pax, na ňom je pamätná tabuľa Čapkovcom aj pripomenutie, že tu Karel s bratom Josefom vytvorili legendárne slovo robot.
V rozhovore som spomenul aj Bagara, ktorý bol rektorom VŠMU v čase, keď na nej Milan Lasica študoval. A ten dal k dobru túto spomienku: „ Keď som mal promóciu, prišiel ku mne Bagar a hovorí: Túto chvíľu si dobre zapamätaj, lebo promóciu a svadbu máš iba pár razy v živote…“
Svadby mal Milan Lasica dve, so Zorou Kolínskou v deň jej promócie na VŠMU, po ôsmich rokoch sa rozviedli – speváčka už takmer dve desťročia nie je medzi nami – a s Magdou Vášáryovou. Celý život však bol ženatý s divadlom, v tomto zväzku doslovne platia slová – kým nás smrť nerozdelí…
