COVID som už spoznal aj celkom osobne. Toto poriadne drsné zoznámenie neprajem nikomu. Dva týždne vysoké teploty, kŕčovitý kašeľ, ktorý priam trhá vnútornosti, odpor k jedlu a telo akoby prešiel valec…
Našťastie zabralo okamžite po konzultácii s lekárom nasadenie liekov najmä na zníženie teploty a upokojenie kašľa – a tiež pľúca, ktoré 77 rokov nepoznali fajčenie, o to viac športu. V čase vysokej horúčky som si však nebol celkom istý, či nie som v delíriu, keď sa dozvedám, že očkovanie seniorov nad 65 rokov sa odsúva až na koniec zoznamu do ôsmej etapy, tretej od konca.
Bol som presvedčený, že po vážnych výhradách verejnosti aj odborníkov sa napokon stalo očkovanie starších skutočnou a nezvratnou prioritou. Začalo sa kategóriou nad 85 rokov, nasledovali seniori nad 75 a podľa množstva vakcín sa malo ďalej pokračovať v tejto jasnej logike, vyplývajúcej z rizikovosti a úmrtnosti starších vekových skupín.
Odrazu však dostávajú prednosť predavačky, vodiči, policajti… Nič proti nim, ale náš problém predsa nie je udržanie prevádzky obchodov a dopravy, ale preplnené nemocnice a stovka mŕtvych každý deň. A až mrazí pri vysvetlení, že ľudia nad 65 rokov predsa nie sú produktívni…
Treba sa pridať k prezidentke a všetkým ďalším, ktorí takýto prístup považujú za absurdný a nebezpečný. Seniori nie sú hračky, pandémia a očkovanie nie je pieskovisko, kde sa politici škriepia o vedierko a lopatku. Tu ide naozaj o životy. Až sa žiada parafrázovať Švejkov výkrik: „ Neblbnite, tu sú ľudia!“
Miloš Nemeček
