Peter Kurhajec bol 12-násobný majster Československa v modernom päťboji a aj vo vyššom veku veľký nadšenec športu, najmä tenisu. Bol však najmä skutočný humanista a dobrý a veľkorysý človek, pripravený vždy pomôcť. Odišiel pred siedmi rokmi práve na svoje meniny, 29. júna 2017 vo veku 77 rokov.
V pamäti sa mi vynára množstvo obrazov, ktoré pripomínajú jeho obrovské nasadenie a veľké srdce. Najčastejšie to bolo na pôde jedinečného projektu Slovensko bez bariér, ktorý v roku 1999 zakladal spolu s ďalšími nadšencami pochodom cez celé Slovensko. Pôvodná myšlienka bola motivovať samosprávy, aby odstraňovali najmä architektonické bariéry, prerástla však do oveľa širších rozmerov pri pomoci zdravotne aj inak znevýhodneným ľuďom.
Mal som tú česť venovať sa tomuto projektu viac než desaťročie so vzácnymi ľuďmi. Bola medzi nimi Maruška Orgonášová, oficiálne MUDr. Mária Orgonášová, zakladateľka Asociácie organizácií zdravotne znevýhodnených občanov, sama medzi nich patrila a tejto problematike zasvätila celý svoj život. Bol medzi nimi Marián Minarovič, dlhoročný generálny sekretár Únie miest Slovenska, ktorý prepájal túto problematiku s aktivitami samospráv. A na poprednom mieste tiež Peter Kurhajec. Myslel najmä na iných a pomáhal – napríklad z vlastných prostriedkov nakúpil niekoľko desiatok veľmi kvalitných matracov, zabraňujúcich vznik preležanín.
Nik z nich už nie je medzi nami. Nikdy neboli lacnými celebritami, hoci by si pozornosť zaslúžili oveľa viac než mnohí, čo sa radi ukazujú vo svetle reflektorov. Chcem si ich uctiť aspoň touto spomienkou.
Peter Kurhajec bol tiež zakladateľ a predseda Spoločnosti Ferdinanda Martinenga, podporujúcej náboženskú a národnostnú toleranciu a vzájomné spolužitie. Martinengo, taliansky šľachtic s chorvátskym pôvodom, žil v polovici 19. storočia v Bratislave a bol okrem iného zakladateľom hasičstva v tomto meste. Bol tiež priekopníkom šermu ako športu a aj v tom bol Petrovi ako päťbojárovi blízky. Obaja boli jedineční svojou všestrannosťou, humanizmom a priam renesančným rozmerom.
O Petrovi Kurhajcovi by sa dalo hovoriť ešte veľmi veľa. Na jednu jeho aktivitu rozhodne nechcem zabudnúť. Bola to jeho podpora slovenským umeleckým drotárom a jeho zbierka nádherných drotárskych diel bola úžasná. Viac razy ju vystavil, obdivovali ju mnohí – verím, že sa niekde zachovala…
Peter si dal vyhotoviť niekoľko väčších sŕdc a tiež viaceré pekné malé srdiečka z drôtu a často ich venoval ľuďom, ktorí svoje srdcia rozdávali iným. Jeho veľké srdce sa zastavilo na sviatok Petra a Pavla pred siedmimi rokmi. Budem veľmi rád, keď si na neho spomenú nielen tí, čo takéto srdiečka doma s láskou opatrujú, ale aj všetci, ktorí zmýšľajú a konajú ako on a sú ochotní pomáhať…
Miloš Nemeček
