Obľúbený herec Juraj Slezáček o sebe hovorieval, že je kaviarenský typ. Menej sa však o ňom vie, že v mladosti bol veľmi dobrým tenistom a tomuto športu sa neskôr venoval aj rekreačne. 5. augusta je to osem rokov, čo odišiel do hereckého neba.
S Ďurim, ako mu hovorili priatelia, sme sa poznali od chlapčenských rokov. Boli sme rovesníkmi, obaja narodení v januári, on ročník 1943, ja o rok mladší. Vyrastal v Piešťanoch, ja v Trenčianskych Tepliciach a obaja sme sa venovali tenisu ako priam samozrejmému kúpeľnému športu. Bola medzi nami nemalá rivalita, vo vtedajšom Bratislavskom kraji okrem samotného hlavného mesta nikde inde nebol tenis taký silný ako v oboch kúpeľných mestách.
V niektorých situáciách sme však ťahali za jeden povraz. Na majstrovstvách Slovenska žiakov v tenise práve v jeho rodnom Zvolene v roku 1957 Ďuri natoľko svojimi výkonmi zaujal, že napokon sme obaja reprezentovali Slovensko na majstrovstvách Československa v tenise žiakov, ktoré sa tradične hrávali v meste Pelhřimov neďaleko Jihlavy. Na najlepších Čechov sme nestačili, veď boli medzi nimi také budúce hviezdy ako František Pála či o čosi mladší Jan Kodeš, ktorý neskôr vyhral Wimbledon. Stojí však za to pripomenúť, že talent Juraja Slezáčka mal aj túto podobu…
Neskôr sa naše cesty rozišli, on študoval herectvo na VŠMU a ja žurnalistku na filozofickej fakulte. So študentmi herectva a výtvarníkmi sme sa síce raz týždenne stretávali na povinnej vojenskej príprave, ale Ďuri bol vo vyššom ročníku a v tom našom bol z hercov napríklad Ferko Kovár. Keď sme sa neskôr potrebovali zísť, tak to bola jeho obľúbená kaviarnička v pasáži neďaleko divadla. Občas sme sa vídali pri jeho prechádzkach so psíkom, ktoré zo zdravotných dôvodov nahradili tenis. Pripomeňme si spolu pri tejto príležitosti jeho život a umeleckú tvorbu.
Z VŠMU hneď do SND
Juraj Slezáček sa narodil 14. januára 1943 vo Zvolene. So svojim príslovečným humorom na to spomínal takto: „Mamička odmietla rodiť v pôrodnici, narodil som sa asi desať centimetrov od kaviarne. Mali sme totiž vedľa nej vo Zvolene prenajatý byt. Aj preto som celý život kaviarenský typ. Ešte pol hodinu predtým, ako som sa prihlásil na tento svet, mamička kibicovala otcovi v kartách.“
Vyrastal v Piešťanoch, na toto obdobie veľmi rád a v dobrom spomínal. V roku 2008 sa stal čestným občanom Piešťan. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave absolvoval v roku 1964. Hneď po škole nastúpil do Činohry SND, čo bolo pre začínajúcich hercov dosť zriedkavým úspechom. Aj na to spomínal svojim spôsobom:
„Bol som v ročníku s Miškom Dočolomanským a pred nami nebolo zvykom, aby absolvent dostal prácu na prvej scéne. Prvý bol Jožo Adamovič, po ňom jeho žena Božidara Turzonovová a potom my dvaja s Dočolomanským. Nech to neznie namyslene, ale naozaj o nás dvoch bol záujem. Miško bol, samozrejme, slávnejší, pretože bol krajší, robil už filmy…“
Stvárnil množstvo postáv na javisku Činohry SND, v televízii, filme či rozhlase. Jednou z nich je nezabudnuteľná postava veliteľa žandárov v muzikáli Na skle maľované. Zahral si v inscenáciách Kým kohút nezaspieva, Timon Athénsky, Leto v Nohante, Pozor na anjelov, Veselé panie z Windsoru, Škola žien, Čas hádzať kamene, aj v Poslednom lete Sarah Bernhardtovej, v Chrobákovi či Čerticiach. Hral aj v Steinbeckových O myšiach a ľuďoch (aj so svojím psom Clorkom), Porubjakovej Tančiarni, Lehárovej operete Veselá vdova alebo v inscenácii Cyrano z Bergeracu. Na divadelných doskách účinkoval aj v inscenáciách Dom v stráni, Mrzák z Inishmaanu, S mamou a Stratégie a rozmary.
Od roku 1979 do polovice októbra 2005 (s výnimkou rokov 1990-1997) pôsobil vo funkcii riaditeľa Činohry SND. Ako dlhoročný pedagóg na VŠMU v Bratislave pôsobil v rokoch 1996-2002 vo funkcii dekana Činohernej a bábkarskej fakulty tejto školy a popritom stále hral.
Vo filme a najmä v televízii
Hral vo filmoch Život na úteku, Poéma o svedomí, Fénix a Perinbaba. Vynikajúce uplatnenie však našiel predovšetkým v televízii. V roku 1975 si zahral jedného z hlavných protagonistov v komediálnom seriáli Tridsaťdeväť stupňov v tieni – k jeho diváckej obľúbenosti prispelo aj hviezdne herecké obsadenie. Päťdielny televízny seriál bol prehliadkou hereckej elity, za všetko hovoria mená Ivan Rajniak, Eva Krížiková, Leopold Haverl, Zdena Grúberová, Ivan Mistrík, Emília Vášáryová či Michal Dočolomanský…
Po viac než desaťročnej prestávke pred kamerou sa novou výzvou pre Juraja Slezáčka, ktorý mal krátko predtým 65 rokov, stal Panelák, prvý denný slovenský televízny seriál, ktorý sa v pôvodnej podobe vysielal od februára 2008 do júna 2015. Mimoriadnu vlnu popularity mu priniesla rola sarkastického, no sympatického profesora Emila Blichára. Aj to Juraj svojho času okomentoval spôsobom sebe vlastným: „Podarila sa mi geniálna vec. Náš pes sa stal generálnou celebritou a užíva si obrovskú popularitu. Je miláčikom mojej manželky, a preto je všetko v poriadku…“
Jeho manželka Jelka sa o neho obetavo starala, keď zaútočila zákerná choroba. Juraj Slezáček zomrel 5. augusta 2016 v milovaných Piešťanoch. Zostáva v spomienkach v mnohých podobách. Aj ako mladý tenista, ako veľmi inteligentný, bystrý a vtipný človek, najmä však svojou hereckou tvorbou. Na divadelných doskách po celý život na našej prvej scéne SND a pre najširšiu obec televíznych divákov zostane nezabudnuteľným a svojským profesorom Blichárom…
Miloš Nemeček
Zdroj a foto: Wikipédia, SND, ČSFD, Teraz.sk, Život, Piešťanský denník
