Pre všetkých, ktorí prišli, to bolo posledné stretnutie s Petrom Leginským. Bola to predčasná rozlúčka, odišiel privčas. Iba krátko predtým oslávil 71 rokov, čo to dnes už je, väčšina nás, jeho bývalých kolegov, má podstatne viac. A mal ešte toľko plánov… Choroba sa však na vek ani naše zámery nepýta…
Lúčila sa najbližšia rodina, manželka a syn, lúčili sme sa my z redakcie Práca aj ďalší kolegovia z novinárskej branže. Prišli viacerí ľudia z umeleckého sveta, ktorých fotografoval a vlastne aj do tohto sveta patril, veď vyštudoval Vysokú školu múzických umení. Lúčili sa viaceré osobnosti spoločenského života a prišli nie z protokolárnej povinnosti, ale ako priatelia.
Pred takmer pol storočím sa mnohí z nás v redakcii denníka Práca učili novinárske remeslo, aby sme po roku 1989 tento dnes takmer zabudnutý denník v priebehu pár mesiacov dostali na suverénne prvé miesto v demokratickej slovenskej tlači s nákladom a čítanosťou, ktorá dnes patrí do ríše snov. Ako prví u nás sme zakrátko pracovali s najmodernejším počítačovým redakčným systémom.
Za kolegov novinárov sa s Petrom lúčila Boba Laucká, s ktorou ako jedni z mála zo slovenskej tlače takmer desať razy reportovali z presláveného Operného bálu vo Viedni. Petrov asi najbližší kamarát a parťák Jaro Gründler si smútočnú reč netrúfol, ako mi sám povedal, asi by ju nedokázal dokončiť…Prišla aj Emily Kincelová, s ktorou boli celé roky zrejme najzasvätenejšími a niekedy aj jedinými slovenskými novinármi na prestížnom filmovom festivale vo francúzskom Cannes.
Nefotografoval však iba filmové hviezdy a exkluzívne príležitosti, bol aj vojnovým fotografom, zachytil napríklad mesto Vukovar počas občianskej vojny v Juhoslávii. Z tejto cesty v roku 1991 Peter Leginský a skvelý reportér Peter Kubínyi priniesli v denníku Práca strhujúce a kruté svedectvo, ktoré nestratilo svoju naliehavosť ani v súčasnosti, keď vlani Peter vystavili v Bratislave svoje čierno-biele fotografie z Vukovaru.
Peter Leginský odišiel a všetkým je za ním smutno. Zostali však nielen spomienky na neho, ale aj množstvo fotografií, ktoré ho budú natrvalo pripomínať…
Miloš Nemeček
