V týchto dňoch vyšla vo vydavateľstve Slovart kniha rozhovorov Jána Štrassera s Martinom Bútorom. František Mikloško, bývalý predseda SNR, o nej v Denníku N píše nasledovné:
Je to dvadsiata druhá Štrasserova kniha rozhovorov s ľuďmi, ktorí boli svedkami a aktérmi nedávnej doby v kultúre, politike a spoločenskom živote. Martin Bútora je nielen skvelý spisovateľ a publicista, ale aj svedok a aktér kultúrneho, spoločenského a politického života za posledných viac ako 50 rokov. Preto je jeho rozprávanie pútavé a obohacujúce.
V knihe sa dozvedáme o detstve bratislavského chlapca zo Starého Mesta, ktorý miloval verneovky a sníval o mori. Vidíme publicistickú angažovanosť mladého Bútoru v populárnom študentskom časopise Echo, neskôr v Kultúrnom živote, čítame, ako prežívali v redakcii okupáciu Československa 21. augusta 1968, ako ju prežíval Ladislav Novomeský, Bútora rozpráva o pookupačných osudoch časopisov Echo, Kultúrny život, Reflex. Rovnako to bolo aj s osudmi aktérov obrodného procesu. Niektorí podali sebakritiku, tí, ktorí to odmietli, si ťažko hľadali prácu. Martin sa zamestnal vo Výskumnom ústave práce a sociálnych vecí, ale po tom, ako začiatkom roku 1977 na schôdzi ústavu hlasoval proti rezolúcii, ktorá odsudzovala Chartu 77, z neho dobrovoľne odišiel.
Martin Bútora o sebe hovorí, že počas normalizácie patril skôr do tzv. sivej zóny, ktorá nepodporovala komunistický režim, ale ani nepatrila k disentu. Po odmietnutí rezolúcie proti Charte 77 sa však jasne priblížil k slovenskému disentu, sám som bol svedkom viacerých stretnutí s ním u Milana Šimečku mladšieho. V knihe opisuje občianske prostredie odporu na Slovensku počas normalizácie, ako aj odporcov režimu z kruhov slovenských Maďarov, píše o pozadí vzniku Bratislavy/nahlas. V rokoch 1977 až 1988 pracoval v protialkoholickej poradni v Bratislave.
Ak o Martinovi hovoríme, že v sebe nosí hlbokú schopnosť byť empatický voči iným ľuďom, isto ho v tom prehĺbila aj skúsenosť z tohto prostredia ľudských drám a tragédií.
A potom prišli slávne novembrové dni, v ktorých stál Martin v prvej línii týchto zápasov. Udalosti opisuje s kronikárskou poctivosťou očitého svedka. Nasledovalo pôsobenie na poste poradcu prezidenta Václava Havla, najmä v zložitých situáciách štátoprávnych rokovaní. Potom prišiel zápas o Trnavskú univerzitu, založenie Inštitútu pre verejné otázky, boj o víťazstvo vo voľbách 1998, pôsobenie na poste slovenského veľvyslanca v USA, kandidatúra na slovenského prezidenta, neskôr pozícia poradcu prezidenta Andreja Kisku. Martin v týchto zápasoch statočne obstál. A všade s ním vidíme jeho manželku a spolubojovníčku Zorku, s ktorou spolu harmonicky putujú už 45 rokov.
Aktéri novembra 1989 na celom Slovensku predstavujú jedno z najväčších generačných vzopätí v dejinách krajiny, ktorého výsledkom bol epochálny pád komunizmu v Československu. Je povinnosťou tejto generácie podať o tom svoje svedectvo.
