Predstavujeme dobroty z Požitavia
„Nápad zozbierať takmer zabudnuté recepty našich starých mám (ale aj otcov) skrsol postupne pri mojich pravidelných cestách po slovenských mestách a obciach, návštevách miestnych múzeí, pamätných izieb a rozhovorov so seniormi. Každá oblasť Slovenska je niečím špecifická, každá má iné prírodné pomery, odlišné zvyky a nesie pečať vplyvu rôznych kultúr. “
Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu za KDH, takto uvádza peknú myšlienku zozbierať a vydať tradičné recepty zo slovenských regiónov a priblížiť ich širokej verejnosti nielen u nás, ale v anglickej verzii aj v iných krajinách.
„Rozhodol som sa pomôcť toto zanikajúce dedičstvo zachovať a poprosil som viaceré združenia seniorov, starostov obcí a nadšencov, ktorí sa zaoberajú históriou, aby mi dovolili odhaliť taje kuchýň starých mám. Každá návšteva bola iná, a popri predstavení surovín a postupu pri príprave jedál, som sa dozvedel aj množstvo zaujímavých faktov, ale aj povestí, legiend a príbehov, ktoré sa ku konkrétnemu miestu viažu.“
REGIÓN POŽITAVIA – DOLNÁ NITRA, je známa najmä svojimi kultúrno-historickými pamiatkami. Je to región slnka, vody a chutných vín, ktoré sa tu „dorábajú“ a sú vhodným doplnkom k zdravým jedlám našich predkov. Klub Onenzím ZKS Slovenska pod vedením pani Márie Kuklovej je veľmi aktívny, aktívne seniorky a seniori sa zúčastňujú rôznych akcií. Pravidelne sa zúčastňujú púti, chodia na domáce a zahraničné poznávacie výlety, organizujú a zúčastňujú sa rôznych kultúrnych a športových akcií. Preto som bol rád, keď som dostal pozvanie na stretnutie do Nových Zámkov, kde mi pripravili bohatú hostinu tradičných jedál, Pani Alžbeta Cviková z Bánova pripravila KALKÝŠ a pani Janka Filagová z Nitrianskeho Hrádku priniesla VARADSKÝ KALKÝŠ. Sú to sladké, plné vitamínov, pochúťky a „bomby“ na imunitu. Celé tajomstvo spočíva v postupnom naklíčení raže a žita a v ich spracovaní.
Nech sa páči:
Kalkýš: podľa pani Alžbety sa pečie hlavne pred Veľkou nocou v pôstnom období.
Dávnejšie sa obilie zbavovalo nečistôt a premývalo. Do dvoch košíkov sa dávali čisté utierky, do jedného košíka sa dalo žito a do druhého raž. Niekoľkokrát za deň sa obilie polievalo vodou, až do naklíčenia. Košíky sa dávali na hrnce, aby voda mala kde odtekať. Po 5. – 6. dňoch, kedy bolo zrno naklíčené približne do výšky 2 cm, sa klíčky zomleli, zaliali vodou a viackrát premiešávali. Táto hmota sa neskôr precedila cez sito a potom cez utierku, čím sa získala číra tekutina, do ktorej sa pridala múka, vypracovalo sa jemné cesto, ktoré sa vylievalo do kastrólikov a pieklo v peci.
Varadský Kalkýš podľa pani Filagovej:má mierne iný postup, ale oba sú naozaj veľmi chutné. Umytú raž vložíme do košíka alebo do umelej misky s dierkami tak, aby prebytočná voda odtekala do podloženej nádoby. Necháme klíčiť asi 4 dni, raž viackrát denne prelievame odstátou vodou. Keď má raž aspoň 2 cm klíčky (nesmú byť zelené) a majú zospodu pekné biele korene, všetko pomelieme na mäsovom mlynčeku, zalejeme vodou a dvakrát dobre vyumývame, precedíme na jemnom sitku. Dostaneme približne 3 litre vyklíčenej vody. 1 dl tejto vody odložíme. Do zvyšku pridáme polohrubú múku tak, aby cesto bolo hustejšie ako palacinkové a redšie ako haluškové. Môžeme piecť bez dosladenia, alebo prichutíme medom. Do pekáča dáme trochu z odloženej vyklíčenej vody, nalejeme cesto asi do ¾ pekáča a polejeme zvyšnou vyklíčenou vodou. Pečieme v rozohriatej rúre na 250 °C kým nezačne bublať, potom teplotu znížime na 180 °C a dopekáme pri odchýlených dvierkach do zlatista. Doba pečenia je približne 2 hodiny. Kalkýš má podobnú konzistenciu ako puding a je skutočne nezvyčajnou skvelou pochúťkou.
Sladkú pochúťku Chúdiatka nám pripravila pani Mária Špacírová, ktorá si recept doniesla z rodičovského domu. Názov pochádza pravdepodobne z nenáročnosti postupu a z dostupných surovín. Pamätá si, že u nich doma sa piekol veľmi často a dnes tieto koláčiky pečie svojej dcére a všetkým jej známym a priateľom. Musím potvrdiť, že chutili aj mne.
Chúdiatka: do trochu vlažného mlieka pridáme salajku (jelenia soľ), vymiešame, a za stáleho miešania postupne pridávame polohrubú múku, práškový cukor, smetol, vajíčko a citrónovú kôru. Cesto rozvaľkáme a vykrajujeme hviezdičky, kvetinky, štvorlístky. Potrieme vyšľahaným vajíčkom a vkladáme do misky s kryštálovým cukrom, kde cukor zostane prilepený. Dáme na plech a upečieme v horúcej rúre. Koláčiky sú vhodné ku káve, alebo len tak samostatne.
Zaujímavou pochutinou bola Fučka od pani Heleny Molnárovej, ideálna zemiaková kaša na rýchlu večeru, alebo tiež Zemiakové pirohy od pani Emílie Kleinovej a Rozálie Racekovej
Fučka: zemiaky očistíme, pokrájame na kocky, zalejeme vodou, osolíme a varíme až do rozvarenia. Vodu zlejeme, zemiaky dobre popučíme, podľa potreby pridáme krupicu a chvíľu ešte za stáleho miešania povaríme. Na masti, prípadne na kačacom tuku, si opečieme cibuľu nakrájanú na kolieska do zlatista. Zemiakovú kašu dáme na tanier a polejeme masťou s usmaženou cibuľkou, alebo si opečieme na drobno nakrájanú slaninu.
Zemiakové pirohy: zemiaky uvaríme v šupke, očistíme a prelisujeme, pridáme múku, soľ, vajíčko a spolu dobre vymiešame. Cesto vyvaľkáme a hrnčekom povykrajujeme pirohy. Údené mäso zmelieme na mlynčeku, dochutíme a naplníme pirohy, ktorých okraje spojíme a varíme v slanej vode. Kyslú kapustu a údenú slaninku opražíme. Pirohy podávame na tanier a, posypeme ich zapraženou kapustou a slaninkou.
Na záver sme si pochutnali na Hrnčekových zemiakových pagáčoch. Je to starodávna receptúra v rodine pani Vilmy Kováčovej, kde sa pečú už niekoľko generácií. Pôvodne sa podávali ku kyslým polievkam, ale ako mi bolo povedané, tak sa zemiakové pagáče hodia aj k vínku.
Hrnčekové zemiakové pagáče: zmiešajú sa 4 hrnčeky polohrubej výberovej múky, 2 hrnčeky v šupke uvarených a postrúhaných zemiakov, hrnček oleja, alebo rozpustenej masti, žĺtok, 3 kávové lyžičky soli, 1,5 hrnčeka kedysi mlieka, dnes perlivej minerálnej vody, pridáme kocku droždia a trochu cukru. Celú zmes dobre vypracujeme, prikryjeme a necháme nakysnúť. Cesto vyvaľkáme na pomúčenej doske do hrúbky 1,5 cm a vykrajujeme. Pagáče prenesieme na vymastený plech a pečieme v rúre pri teplote 250 °C, počas pečenia pagáče minimálne trikrát potrieme olejom, alebo masťou. Po upečení krásne voňajúce pagáče vyberieme do misky, nastrúhame na nich syr, alebo posypeme sezamom a podávame ku kyslým polievkam.
DOBRÚ CHUŤ.