Melencová polievka z hornej Nitry
„Nápad zozbierať takmer zabudnuté recepty našich starých mám (ale aj otcov) skrsol postupne pri mojich pravidelných cestách po slovenských mestách a obciach, návštevách miestnych múzeí, pamätných izieb a rozhovorov so seniormi. Každá oblasť Slovenska je niečím špecifická, každá má iné prírodné pomery, odlišné zvyky a nesie pečať vplyvu rôznych kultúr. “
Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu za KDH, takto uvádza peknú myšlienku zozbierať a vydať tradičné recepty zo slovenských regiónov a priblížiť ich širokej verejnosti nielen u nás, ale v anglickej verzii aj v iných krajinách.
„Rozhodol som sa pomôcť toto zanikajúce dedičstvo zachovať a poprosil som viaceré združenia seniorov, starostov obcí a nadšencov, ktorí sa zaoberajú históriou, aby mi dovolili odhaliť taje kuchýň starých mám. Každá návšteva bola iná, a popri predstavení surovín a postupu pri príprave jedál, som sa dozvedel aj množstvo zaujímavých faktov, ale aj povestí, legiend a príbehov, ktoré sa ku konkrétnemu miestu viažu.“
REGIÓN HORNÁ NITRA: Územie hornej Nitry je súčasťou Západných Karpát, Hornonitrianskej kotliny, horného toku rieky Nitry. Najznámejšou národnou pamiatkou je Prepoštská jaskyňa, nachádza sa tú množstvo chránených stromov, najznámejším z nich je bojnická Lipa kráľa Mateja.
Lesy na hornej Nitre sú bohaté na lovnú zver a „pánom“ lesnej fauny je medveď hnedý. Región hornej Nitry patrí medzi regióny s bohatou tradíciou folklóru, tradičnej ľudovej výrobe a ľudového odievania a tiež v rustikálnej plastiky. Horná Nitra podľa dostupných zdrojov asi nemá jedlo, ktoré by sa v minulosti pripravovalo len v tomto regióne, ale niektoré jedlá sa odlišovali pridávaním rôznych špecifických ingrediencií, ktoré sa inde nepoužívali a o tom ma presvedčili členovia ZKS Slovenska z klubu Partizánske, kde nás pozval predseda Stanislav Husár.
Privítanie bolo ako sa patrí, zišiel sa celý klub ZKS Partizánske a spoločne sme si pochutnali na skvelej Melencovej polievke, ktorú spolu s členkami klubu ZKS pripravila Magdaléna Kopalová z blízkej obce Veľké Kršťeňany, kde bola podľa jej slov najobľúbenejšia a varievala sa kedysi skoro každé ráno lebo bol to výborný a lacný „frištuk“, najmä pre chlapov, čo išli na pole alebo do hory. Špecifickosťou bolo, že do Melencovej polievky sa nedávala zelenina, ale len zemiaky a byľka zelerovej vňate odtrhnutej v humne za pajtou (za stodolou).
Nech sa páči:
V hrnci varíme vodu so soľou, ošúpeme zemiaky, nakrájame na kocky a opatrne vložíme do vriacej vody. Medzi tým si pripravíme zásmažku z bravčovej masti do ktorej pridáme trošku hladkej múky, pokrájanú cibuľu a rozpučený cesnak a za stáleho miešania pridáme sladkú papriku, zalejeme studenou vodou kým nezačne vrieť. Potom zásmažku cez sitko prepasírujeme do hrnca so zemiakmi, pridáme zelerovú vňať a na miernom ohni varíme.
Počas varenia polievky, pripravíme závarku z hrubej múky, vody a vajíčka – čo je cesto na melence. Pani Magdaléna upozornila, že používame hrubú múku a vajíčko, aby sa zamiesené cesto nelepilo a dobre sa strúhalo. Z tvrdej hrudky nastrúhame melence (inak nazývane tiež zmolky, čipetky, mrveničky, zamelky, papcun, mrvance, drobce), ktoré zavaríme do hotovej polievky.
Podávame s chlebom. Melencová polievka ja výborná, keď sa v nej vyvaria kúsky slaninky, alebo kože zo slaninky. Polievka výborne chutí s pridaním za hrsť hríbov napr. na jar sú to májovky a na jeseň rýdziky.
DOBRÚ CHUŤ
A k tomu básnička, ktorej autorom je Milan Velšic, člen Klubu ZKS v Partizánskom.
MELENCE!
Dostali sme takú myšlienku
Uvariť si dobrú polievku
Tá, polievka sa volá melencová
Melence chutne si navaríme
Dobre si na nich pochutíme
Melence nám veľmi zachutili
Tak sme si ich navarili
Naše šikovné dievčence
Nám dobre uvarili Melence
Jedlo zašlých dávnych čias
V mladosti dobre sýtilo nás
Starodávne chutné jedlo
Sa kedysi po dedinách jedlo
Bolo jedlom najmä chudobných
Chorý, nebol nikto z nich.
O aktivitách Ivana Štefanca sa môžete viac dozvedieť na https://ivanstefanec.sk/
