Dobroty zo Stredného Považia
„Nápad zozbierať takmer zabudnuté recepty našich starých mám (ale aj otcov) skrsol postupne pri mojich pravidelných cestách po slovenských mestách a obciach, návštevách miestnych múzeí, pamätných izieb a rozhovorov so seniormi. Každá oblasť Slovenska je niečím špecifická, každá má iné prírodné pomery, odlišné zvyky a nesie pečať vplyvu rôznych kultúr. “
Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu za KDH, takto uvádza peknú myšlienku zozbierať a vydať tradičné recepty zo slovenských regiónov a priblížiť ich širokej verejnosti nielen u nás, ale v anglickej verzii aj v iných krajinách.
„Rozhodol som sa pomôcť toto zanikajúce dedičstvo zachovať a poprosil som viaceré združenia seniorov, starostov obcí a nadšencov, ktorí sa zaoberajú históriou, aby mi dovolili odhaliť taje kuchýň starých mám. Každá návšteva bola iná, a popri predstavení surovín a postupu pri príprave jedál, som sa dozvedel aj množstvo zaujímavých faktov, ale aj povestí, legiend a príbehov, ktoré sa ku konkrétnemu miestu viažu.“
Teraz sme zamierili do obce Pruské, kde nás privítala predsedníčka klubu Združenia kresťanských seniorov Slovenska Anna Pisarčíková a členky klubu Marta Chupáčová, Elena Šatková.
REGIÓN STREDNÉ POVAŽIE: Charakter regiónu výrazne ovplyvňuje rieka Váh , ktorá preteká mestom Trenčín, o ktorom sa hovorí, že je Perlou Považia. Vzácnosťou regiónu je Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z roku 179. Región je známy aj množstvom minerálnych a termálnych prameňov, ktoré sa využívajú v kúpeľníctve, napr. Trenčianske Teplice (pramene sírnej vody, pomáhajú pri liečbe pohybového ústrojenstva a reumy).
V regióne sa nachádzajú chránené krajinné oblasti, rozsiahle jedlé orechové stromy, z ktorých miestni obyvatelia zbierajú na „Jána“ zelené plody na prípravu liečivého elixíru, ktorý posilňuje nielen imunitu, ale tiež činnosť pečene a žalúdka. Podľa pani Anny Pisarčíkovej účinky orechového elixíru oceníme pri správnom užívaní už po krátkom čase, a preto, že je lepšie jeden krát vidieť ako sto krát počuť, tak sme sa za pani Pisarčíkovou vybrali a prijali sme pozvanie do obce Pruské v okrese Ilava.
Čakali nás tu milé prekvapenia, lebo okrem elixíru sme si tu pochutnali na Prušťanských haluškách, ktoré nám pripravila pani Elena Šatková a tiež sme si pochutnali na Závine spod Vršatca, ktorý upiekla pani Anna Pisarčíková.
Nech sa páči.
Orechovica spod Vršatca, orechy sa oberajú na Jána (24 jún), kedy majú najväčšiu silu. Celé aj so šupkou pokrájame na kolieska a ukladáme do sklenenej nádoby spolu s ostatnými pochutinami (listy rôznych bylín) a zalejeme kvalitným alkoholom tak, aby boli orechy ponorené a lúhujeme v tmavej chladnej miestnosti. Po dvoch mesiacoch lúhovania nálev precedíme cez gázu, pridáme 1 polievkovú lyžicu propolisu a 4 polievkové lyžice medu. Elixír sa užíva ako zdravý aperitív ráno na lačno, 1 malá lyžička.
Na zdravie.
Pani Anna Pisarčíková nám okrem liečivého elixíru upiekla nie náročný na suroviny Závin spod Vršatca. Z hladkej múky bravčovej masti a mlieka s troškou soli vypracujeme cesto, ktoré prikryjeme a necháme stáť cca 30 min, potom ho rozdelíme na tri časti a naplníme buď makom, orechmi, tvarohom, ovocím, alebo domácim lekvárom. Cesto zavinieme a pečieme vo vyhriatej trúbe kým sa neupečie. Pani Marta Chupáčová spomína, že najchutnejší závin bol vtedy, keď sa piekol v domácej peci vykúrenej drevom. Vysvetlila nám, že v minulosti, hlavne na dedinách sa ženy snažili variť zo surovín, ktoré si samé dopestovali. Múku mali z obilia, ktorú im mlynár 1x ročne zomlel, masť sa vypiekla počas zabíjačkách a mlieko mal skoro každý, lebo kravy chovali skoro v každom dome. Tu je vidieť ako z mála ale s veľkým srdcom vedeli naše staré mamy upiecť chutné záviny.
Prušťanské halušky: Príbeh tohto receptu je z druhej svetovej vojny, keď bol problém nasýtiť kŕdeľ malých detí. V dome babičky pani Šatkovej sa často varili halušky s vajíčkom, ale raz sa stalo, že chýbali vajíčka, tak babina časť z nich nahradila riedkou krupicovou kašou a recept bol na svete. Do vriacej kaše zašľaháme vajíčka pridáme soľ a maslo a pred podávaním na tanier halušky polejeme opraženou slaninkou a posypeme posekanou pažítkou. Predpokladám, že asi takto sa začínal rodiť Senecov výrok „Hlad naučil vymýšľať nové jedlá“ a recept Prušťanských halušiek je toho dôkazom, musím potvrdiť, že chutia naozaj veľmi dobre.
DOBRÚ CHUŤ.
O aktivitách Ivana Štefanca sa môžete viac dozvedieť na https://ivanstefanec.sk/
