Bôbová polievka z Dolného Považia
„Nápad zozbierať takmer zabudnuté recepty našich starých mám (ale aj otcov) skrsol postupne pri mojich pravidelných cestách po slovenských mestách a obciach, návštevách miestnych múzeí, pamätných izieb a rozhovorov so seniormi. Každá oblasť Slovenska je niečím špecifická, každá má iné prírodné pomery, odlišné zvyky a nesie pečať vplyvu rôznych kultúr. “
Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu za KDH, takto uvádza peknú myšlienku zozbierať a vydať tradičné recepty zo slovenských regiónov a priblížiť ich širokej verejnosti nielen u nás, ale v anglickej verzii aj v iných krajinách.
„Rozhodol som sa pomôcť toto zanikajúce dedičstvo zachovať a poprosil som viaceré združenia seniorov, starostov obcí a nadšencov, ktorí sa zaoberajú históriou, aby mi dovolili odhaliť taje kuchýň starých mám. Každá návšteva bola iná, a popri predstavení surovín a postupu pri príprave jedál, som sa dozvedel aj množstvo zaujímavých faktov, ale aj povestí, legiend a príbehov, ktoré sa ku konkrétnemu miestu viažu.“
Tieto recepty by mohli byť zaujímavé a podnetné aj pre priaznivcov našej stránky Senior.sk, preto ich postupne prinášame.
Dolné Považie – toto územie je pomenované podľa rieky Váh, ktorá preteká naprieč týmto územím. Región Dolného Považia sa nachádza na západe Slovenska a rozprestiera sa na podunajskej pahorkatine. Centrom Dolného Považia je mesto Trnava, ktoré sa zvykne označovať aj ako Malý slovenský Rím, lebo toľko kostolov a sakrálnych stavieb, ktoré môžeme vidieť na 1m2 v Trnave pravdepodobne žiadne mesto neprekoná.
Dolné Považie je známe nielen svojou bohatou históriou, ale aj tým, že si tu môžeme pomaškrtiť na rôznych tradičných jedlách akými sú napr. Plnený kapustový list z okolia Galanty, Scískance, ktorého starodávny recept bol odpozorovaný od babičiek z okolia Nižnej a Veľkých Kostolian pri Trnave, alebo na Piešťanskej fazuľovej polievke. Niečo pre labužníkov sladkých jedál dávam do pozornosti na Zelníky, Zázvorníky, alebo na Šmorňu zo Záhoria. Zaujímavosťou Dolného Považia je, že tú pestujú veľmi zdravú strukovinu Bôb obyčajný. Ponúkneme Vám pochúťku z tejto strukoviny a začneme tak trochu netradične, výrokom, ktorý je veľmi starý, ale dnes aktuálny:
Claudius Galénos v časoch starého Ríma prízvukoval bohatým: „Kto chce byť zdravý, nesmie sa vyhýbať pokrmom, ktorými sa živí jednoduchý ľud!“
Ponúkame recept jedla chudobných, po ktorom dnes bažia bohatí. Zmienku o bôbe nájdeme v Starom zákone. Pestoval sa už pred 4 000 rokmi, v starovekom Grécku. Bôb naozaj do svojich kuchýň znášali najmä chudobní. Dokonca ním trestali väzňov, 390 dní ich živili iba chlebom z mletého bôbu. Väzni nielenže prežívali ale boli zdraví a plní energie. Dnes bôb už nie je pokrmom chudobných, ale tým, že je ľahko stráviteľný a pomáha pri rôznych ochoreniam, tak ho zaraďujeme do zbierky jedál a presvedčte sa sami, že aj zdravé jedlá môžu skvelo chutiť.
Nech sa páči:
Bôbová polievka na zahriatie
Večer pred varením namočíme bôb do vody. Takto odstáty bôb ošúpeme, premyjeme a dáme uvariť spolu s bobkovými listami a nasekanou cibuľkou. Pripravíme si vývar z nového a čierneho korenia, ktorý po zovretí následne precedíme do vriaceho bôbu a varíme, kým úplne nezmäkne.
Z polohrubej múky, soli a vajíčka si vymiesime cesto, z ktorého pripravíme rezance a po nakrájaní varíme v slanej vriacej vode s trochou oleja. Hladkú múku opražíme na masle (alebo oleji). Sladkú a kyslú smotanu vymiešame v pomere 1:1 podľa chuti s trochou mlieka a pridáme opraženú múku. Po premiešaní vlejeme do polievky. Keď polievka zovrie, tak celé rozmixujeme ponorným mixérom a chuť zjemníme maslom, dochutíme soľou podľa potreby a necháme vychladnúť, kedy pridáme trochu octu, alebo citrónu.
DOBRÚ CHUŤ
