„Nápad zozbierať takmer zabudnuté recepty našich starých mám (ale aj otcov) skrsol postupne pri mojich pravidelných cestách po slovenských mestách a obciach, návštevách miestnych múzeí, pamätných izieb a rozhovorov so seniormi. Každá oblasť Slovenska je niečím špecifická, každá má iné prírodné pomery, odlišné zvyky a nesie pečať vplyvu rôznych kultúr. “
Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu za KDH, takto uvádza peknú myšlienku zozbierať a vydať tradičné recepty zo slovenských regiónov a priblížiť ich širokej verejnosti nielen u nás, ale v anglickej verzii aj v iných krajinách.
„Rozhodol som sa pomôcť toto zanikajúce dedičstvo zachovať a poprosil som viaceré združenia seniorov, starostov obcí a nadšencov, ktorí sa zaoberajú históriou, aby mi dovolili odhaliť taje kuchýň starých mám. Každá návšteva bola iná, a popri predstavení surovín a postupu pri príprave jedál, som sa dozvedel aj množstvo zaujímavých faktov, ale aj povestí, legiend a príbehov, ktoré sa ku konkrétnemu miestu viažu.“
Tieto recepty by mohli byť zaujímavé a podnetné aj pre priaznivcov našej stránky Senior.sk, preto ich postupne prinášame. Pokračujeme kúsok od nášho hlavného mesta na Záhorí…
REGIÓN ZÁHORIE – MALACKY ležia v centre južnej časti Záhorskej nížiny. Západne od mesta tečie rieka Morava a na východe sa tiahnu Malé Karpaty. Na Záhorí sa odpradávna okrem zemiakov pestovali aj rôzne druhy strukovín, napr. šošovica, ktorú mládenci kedysi dávno ručne cepami mlátili, čo nebola ľahká práca. Tu niekde sa začína príbeh o Macejkovi, ktorý si rád po práci posedel v šenku pri krčahu domáceho vína zvaného dalmacín.
Jedného večera však Macejko v šenku pri dalmacíne posedel dlhšie ako mal, a ráno zaspal do práce a prišiel neskoro do Malaciek šošovicu mlátiť. Po práci sa ako inokedy zastavil v šenku na dalmacín a jeho „stará“ ho darmo doma čakala s večerou s jeho obľúbeným jedlom Žgance. Macejko, ale domov nechodil a keď v noci prišiel, tak večera už na stole nebola. Na druhý deň chlapi v šenku sa Macejkovi posmievali, a takto nejako sa z príbehu o Macejkovi zrodila dnes už známa záhorácka pesnička „Išeu Macek do Maluacek šošovičku muácit“. Pesnička, ktorú si oddávna spievajú nielen na Záhorí, ale vďaka folklórnym súborom sa spieva po celom svete.
Pozvanie za tradičnými slovenskými receptami, ktoré varili naše staré a prastaré mamy, sme dostali od pani Daniely Bukovskej, ktorá so svojimi klubovými členkami z Jednoty dôchodcov navarili šošovicovú polievku na kyslo so sušenými slivkami. Na Záhorí a najmä v okolí Malaciek sa varí už dlhé roky v rôznych obmenách napr. na kyslo so sušenými slivkami. Zvláštnosťou tejto polievky je, že sa varí špeciálne na Štedrý večer a podáva sa ako pôstne jedlo, ku ktorej sa podávajú Krupicové tašky. V ďalšom chode sme si pochutnali na chutných Žgancoch, (Prstokrkoch).
Nech sa páči.
Šošovicová polievka: umytú šošovicu cez noc namočíme, na druhý deň vodu zlejeme a šošovicu opakovane prepláchneme, pridáme vodu, soľ, bobkový list, sušené slivky a varíme na miernom ohni. Pridáme na kolieska pokrájané zemiaky a varíme pokiaľ zemiaky nezmäknú potom pridáme kyslú smotanu, do ktorej sme pridali trochu hladkej múky dôkladne vymiešame a polievku ešte chvíľku povaríme. Na Záhorí sa k polievkam podávajú Krupicové tašky, čo sú vlastne záviny, alebo štrúdle.
Krupicové tašky: v šupke uvarené zemiaky očistíme, na doske roztlačíme a necháme vychladnúť. Do teplého mlieka zamiešame droždie a spolu s rozpučenými zemiakmi zmiešame, pridáme polohrubú múku a vypracujeme zemiakové cesto, ktoré necháme vykysnúť na teplom mieste. Cesto rozdelíme na 4 časti a každú časť na pomúčenej doske rozvaľkáme na hrúbku do 0,5 cm. Cesto potrieme rozpustenou domácou masťou, podľa chuti osolíme a posypeme rascou a krupicou, zvinieme do závinu a šikmo nakrájame, Tašky vložíme na plech, ktorý sme vystlali papierom na pečenie a pečieme vo vopred vyhriatej rúre pri 180 °C asi 15 – 20 minút, potom každú tašku obrátime a pečieme, pokiaľ sa neupečú. Pri tomto postupe budú kôrky tašiek chutné, chrumkavé a vo vnútri mäkké.
Žgance (Prstokrky): už mladšia generácia nepozná, ale so žgancami sa môžeme stretnúť na potulkách v Slovinsku, kde patria medzi tradičné slovinské jedlá. Ide o domácu kašu z ražnej múky pšena (olúpané proso), ktoré viackrát premyjeme vo vode, aby nebolo „plané“. Zalejeme ho vriacou vodou a varíme, kým nepopuká. Na jeden diel pšena dávame dva diely vody. Keď je pšeno uvarené, tak ho posolíme a za stáleho miešania pridávame múku. Prikryté necháme stáť na teplom mieste približne štvrť hodiny. Vzniknutú kašu naberáme na varechu a nožom oddeľujeme kôpky, ktoré ukladáme na plech a prehrejeme v rúre.
Údenú slaninku pokrájamena plátky, upražíme na miernom ohni a vyberieme, do vypečenej masti po slaninke vložíme žgance, dobre premastíme a vložíme do misy. Na navrch pridáme vypraženú slaninku. Podávame posypané tvarohom.
DOBRÚ CHUŤ
O aktivitách Ivana Štefanca sa môžete viac dozvedieť na https://ivanstefanec.sk/
