Mimoriadne dni, keď v celom svete vyčíňa pandémia, sa snažím prežívať v pokoji, aj keď som v strehu, aby som neurobila niečo neopatrné. Pokiaľ som relatívne zdravá, nepotrebujem nevyhnutnú pomoc lekárov, nemusím sa báť. Som doma.
Mnohé aktivity vykonávať nemôžem, ale ten čas využívam na osobný duchovný relax. Vďaka katolíckym médiám mám veľa možností každý deň byť viac s Bohom .
Teším sa, že nové moderné technológie mi umožňujú byť v kontakte s príbuznými, vnúčatami , pravnúčatami a známymi. To mi dáva energiu a chuť do života.
Po fyzickej stránke to my vidiečania nemáme až také zlé. Nie sme uväznení medzi štyrmi stenami, a tak nepociťujeme veľké obmedzovanie. Každý deň zdravotné prechádzky po dvore a záhrade, s ružencom alebo s mobilom „lovím“ vitamín D zo slniečka. Škoda len, že je ešte stále dosť zubaté.
Ledva čakám, kedy budú teploty prijateľnejšie a budem môcť pracovať v záhradke, presádzať kvety, natierať záhradné stlpiky…
Niekedy stačí málo a v skromnosti a pokore sa človek teší zo života.
Rozália Palkovičová, Nová Dedina
