Od slávnostného uvedenia prvého úseku pražského metra do prevádzky je to práve pol storočia. Stalo sa tak 9. mája 1974. Pražské metro je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života hlavného mesta Českej republiky, keď denne prepraví viac ako 1,6 milióna cestujúcich.
Tvorí základ siete mestskej hromadnej dopravy v Prahe. Bolo jediným podzemným metrom v bývalom Československu a jediným je aj v ČR. V súčasnosti meria sieť pražského metra 65,4 km a tvoria ho tri linky označené písmenami a odlíšené farbami. Linka A je zelená a vedie z Dejvíc do Hostivaře. Linka B vedie približne v smere juhozápad-severovýchod medzi Zličínom a Čiernym mostom a označuje sa žltou farbou. Linka C, medzi konečnými stanicami Háje a Ládví, sa ďalej rozrastá smerom k výstavisku v Letňanoch. Typická je pre ňu červená farba a vedie približne v smere sever-juhovýchod. Okrem rozširovania existujúcich trás sa v roku 2022 začala výstavba novej linky D, pre ktorú bude charakteristická modrá farba.
Na systém pražského metra nadväzuje systém električiek a autobusov, obe siete boli postupne upravované tak, aby sa stali napájačmi metra. Podzemná dráha v Prahe je tzv. ťažké metro sovietskeho typu, budované so snahou o dosiahnutie čo najvyššej prepravnej kapacity. Väčšina úsekov trate je vedená pod povrchom, iba niekoľko okrajových úsekov je nadzemných. Súčasťou okolia staníc metra je orientačný a informačný systém pre cestujúcich, pozostávajúci z grafických navigačných tabúl a takisto akustické i mechanické navigačné zariadenia pre nevidiacich.
História a súčasnosť
História pražského metra siaha do 19. storočia a je spojená s iniciatívou Ladislava Rotta. V roku 1898 prišiel tento pražský obchodník s prvým návrhom na výstavbu podzemnej trate, ktorá by bola podobná metrám európskych veľkomiest tej doby. Rott navrhoval mestskej rade využiť práce na kanalizácii a asanácii Starého mesta, súčasne s ktorými by sa začali stavby tunelov prvých liniek podzemnej trate. Pražskej rade sa však jeho návrhy nepozdávali a tak celý projekt upadol na niekoľko desaťročí do zabudnutia.
Ďalšie plány na výstavbu metra sa objavili v predvojnovom Československu. Stavba trasy A sa prakticky začala pred druhou svetovou vojnou, ale v roku 1941 ju kvôli vojnovej situácii ukončili. Dopravná situácia v Prahe sa ale rapídne zhoršovala, električkové siete boli často neúnosne preplnené. Potrebné a efektívne riešenie predstavovala jedine nová podzemná dopravná sieť, a tak sa v roku 1966 začala výstavba pražského metra. S jeho otvorením sa počítalo v roku 1970, štvorročné oneskorenie spôsobil nedostatok skúseností.
Slávnostné otvorenie prvého úseku trasy C sa uskutočnilo 9. mája 1974. Najstaršia časť trasy A začala prevádzku v roku 1978, žltú linku B spustili v roku 1985. Budovalo sa v náročných geologických podmienkach a celý systém sa označoval ako stavba storočia. Po roku 1989 väčšinu staníc s ideologickými názvami premenovali na názvy zodpovedajúce príslušným mestským častiam, v ktorých sa nachádzajú. V 90. rokoch 20. storočia prebehla obmena vozového parku rekonštrukciami sovietskych vozňov a nákupom nových súprav.
V auguste 2002 prišlo k zaplaveniu metra v dôsledku povodní na rieke Vltava. Niektoré úseky metra boli mimo prevádzky až do marca 2003, čo spôsobovalo časté dopravné kolapsy. Pri rekonštrukcii sa kládol dôraz na ochranný systém metra, aby sa podobným udalostiam v budúcnosti predchádzalo. V rokoch 2004 – 2010 sa siete metra postupne predlžovali a modernizovali.
Najkrajšie stanice
Pražské metro nepatrí v medzinárodnom porovnaní k najstarším ani najväčším podzemným dráham, môže sa však pochváliť veľmi vysokou kvalitou architektonického a výtvarného riešenia. Takmer v každej stanici nájde cestujúci niečo osobitné a príťažlivé. Podľa rebríčka spravodajskej televízie CNN je v dvanástke najkrajších staníc metra vo svete pražská Staromestská a v podstate aj všetky stanice na trase A kvôli výzdobe, ktorá pripomína bubliny a na každej stanici má iné farby.
Na tejto trase medzi stanicami Staromestská a Hradčanská je stanica Malostranská, ktorá si možno ešte viac zaslúži pozornosť. Nielen ju zdobia kópie slávnych barokových sôch, ale východ z nej je ako z rozprávky. Vojdete priamo do nádhernej Valdštejnskej záhrady v susedstve jedného z najhonosnejších pražských palácov – Valdštejnského, ktorý je sídlom Senátu českého parlamentu. Hneď pri východe z metra na terase príjemnej kaviarne sa môžete kochať týmto jedinečným prostredím.
Na trase A sú niektoré stanice na medziposchodí zdobené maľbami a reliéfmi, ako napríklad na stanici Skalka. Stanica Lužiny na trase B má ako jedna z mála prirodzené osvetlenie vďaka presklenej stene. Súčasne sú tu prírodné prvky vo forme paliem v skleníkoch.
Rajská záhrada na trase B je atypická stanica. Nie je razená alebo hĺbená, ale povrchová. Jednotlivé koľaje sú umiestnené nad sebou, smerom do sídliska je veľká presklená a klenutá stena. Celá stavba má tak tvar valca zasadeného jednou polovicou šikmo do zeme. Kostra konštrukcie tejto stanice je v tmavomodrej farbe. Rajská záhrada bola vďaka svojmu unikátnemu architektonickému stvárneniu vyhlásená stavbou roku 1999. Je jednou z najkrajších staníc metra v Prahe.
Zdroj a foto: Info.sk, Novinky.cz
