Excelentnému koncertnému sólistovi Milošovi Jurkovičovi napadlo, že Pi klub už dlho nediskutoval a nepil. Zvolal teda do Bernolákova svojich starých kamarátov. Uvaril výborný guláš a keď vyšiel prvýkrát z budovy, nemal v ruke čiernu flautu, ale fľašku červeného.
Pi klub aj v kríze je klub intelektuálneho ekumenizmu, vzdelanosti, tvorivosti a spomienok. Stačí povedať, meno, mesto, zviera alebo vec a dostať sa k slovu je možné iba cez protekciu prezidenta. Roztrhne sa priehrada spomienok a nekončiacich asociácií.
Vždy chodíme do Vinosadov, tie sady nás menej zaujímajú, ale korona to odsabotovala. V Bernolákove v tieni katolíckeho kostola boli aj najväčší rebeli tolerantnejší. Keď jeden z nás sa priznal, že pripravuje nejaké námety na osobnosti pre televíziu a povedal mená, jeden z našich luteránov protestoval – zmeň to, však sú tam samí luteráni. Sľúbil som mu aj katolíkov, ktorí museli po vojne a februári ujsť do Ríma, napríklad Jozef Heriban, Cyril Vasiľ, Michal Lacko, Felix Litva, Eugen Vesnin, J.C Hronský – a mnohí iní.
Prerokoval sa stav našej planéty v oblasti literatúry, umenia a hudby, na slovenskú politiku nedošlo – vsjo jasno. Každý povedal, ako sa zašíva v karanténe a kedy budú nové knihy a výstavy. Príchod a odchod bol individuálny, najexotickejšie prišiel básnik a fotografista Erik Ondrejička – na bicykli za 1000 Euro. Ostatných doviezla železnica, MHD a manželky, ktoré však prístup do klubu nemajú.
Čo kto napísal a píše? Ľubo Jurík napísal o futbalistoch Slovana. Jeho sedemstostranový Dubček je najprekladanejšou slovenskou knihou. Milan Stano sa nevie odtrhnúť od anekdot. V minulej knihe boli vtipy o ľuďoch z Pi-klubu, teraz vydáva 300-stranovú Ženy a muži v anekdotách. Dušan Mikolaj nám venoval novú knihu o sklárovi Jánovi Zoričákovi. Ja dokončujem Striebornú ružu, na jeseň bude promócia. Jožo Leikert doniesol svojho Mňačka a Izrael, Ľubo Olach má hotové dve knihy: poéziu Tancovanie so životom a Osuský – zabudnutý diplomat. Ondrejička vydal Povedz iba slovo, keď odchádzal na cestu, Olach mu hral na klavíri Krstného otca. O literárnej činnosti Slovákov v Starej Pazove informoval Miroslav Demák, tvrdil, že tam majú aj Kutlíkovcov, môj dedko sa tak volal. Exprimátor Oliver Solga priniesol pár exemplárov knihy o slávnom pezinskom šachistovi Richardovi Rétim. Minulý hosť Ivan Čarnogurský vydáva knihu Ako sme budovali socializmus (čítal som ju, je zaujímavá), jej druhý diel bude Ako sme búrali socializmus – ten by mal byť ešte lepší.
Prešlo sa aj na klebety, najlepšia bola o tom, ako vylučovali básnika Jána Smreka zo Spolku slovenských spisovateľov. Podpredseda spolku básnik Ján Poničan mu vraj povedal: „Ty si taký malomeštiak“. Smrek mu odpovedal: „Ty si iba štiak“. Kladne sme si spomenuli na Sándora Maraya, Ferenca Liszta a Sandora Petroviča – Petőfiho.
Jano Babík nám dopredu poslal kopu svojich aktuálnych článkov a rozhlasových relácií. Excelentne povedal dlhý prejav Štúra, keď mi to zopakoval na kameru, koniec zabudol, je to na Facebooku. Jožo Burdan zabudol harmoniku a rebierka z diviaka doma na klavíri. Peter Rašla vydáva všelikomu knihy, priniesol syna fotografistu , ale lančmíty a paštiky zabudol. Miro Kohút tentokrát obetavo nerozvážal ľudí, ale bol pre víno vo Vinosadoch, čo je dôležitejšie. Sponzoroval ho Vojto Markocics. Miro ma pravú ruku v čiernej rukavici, cirkulárke sa neľúbila. Aj keď z neho už huslista nebude, robotický futbal zvládne ľavou zadnou.
Do programu sme dali aj bod o obľúbenej knihe, ktoré členovia čítali. Ľubo Jurík chválil 1800- stranový scifi Lion Ch´Sin: Temný les, nabudúce porozpráva viac. Ja stále chválim L. Hanusa: Pamäti svedka storočia (717 strán). V hodnotení histórie treba byť odvážne a bezohľadne pravdivý. Ak ľudia stratia historickú pamäť, budú ignorovať a prekrucovať minulosť. Prepadneme sa do orwellovskej diery roku 1984, čo cítime aj v súčasnosti.
Prezenčná listina abecedne vyzerala takto: Babík, Burdan, Demák, Jurík, Jurkovič, Kohút, Leikert, Mikolaj, Mikloško, Olach, Ondrejička, Rašla, Solga, Stano.
Ďuro Rašla, univerzálny umelec, nafotil krásne fotky. Má výborný aparát, takže každá naša vráska je tam. Potom musel ísť hrať hokej a vrátil sa, iba keď zostalo zdravé jadro. Vyše 100 fotografií visí aj na mojom facebooku.
Pi klub sa vydaril, júnová „schôdza“ bude v tajnom čase na tajnom mieste s tajným programom. Čipovať ani očkovať sa nedáme.
Jozef Mikloško
