Sviatok svätej Lucie je každý rok 13. decembra. Zvyky a obrady na svätú Luciu patria k najznámejším. Nezriedka sa stáva, že si ich nechávame a dodržiavame aj v moderných bytovkách. Všetci predsa vedia, že od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc…
Svätá Lucia sa pravdepodobne narodila okolo roku 284 v Syrakúzach a zomrela mučeníckou smrťou v roku 304. Je jednou z katolíckych a pravoslávnych svätých, uctievajú ju aj luteránski Švédi a Nóri. Uctieva sa od 5. storočia. Pochádzala z dobre situovanej rodiny, ale rozdala svoj majetok i plánované svadobné veno chudobným. Udali ju úradom ako kresťanku, za čo podstúpila mučenícku smrť. Známa je legenda, podľa ktorej si vylúpila oči, aby sa nemusela vydať za pohanského ženícha, za čo ju Panna Mária obdarila ešte krajšími očami. Stala sa tak patrónkou slepých, jej znakom sú oči.
Tradícia, ktorú slávime 13. decembra, symbolicky znamená držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria.
Predpokladá sa, že sviatok svätej Lucie má korene v predkresťanskom období, niektoré zvyky sa pretavili aj do kresťanského sviatku. Ženy v tento deň oddychovali. Robili sa obchôdzky, v staršom období to bola záležitosť mladých mužov, ktorí sa obliekli do plachiet, tvár si zamúčili a držali husacie krídlo. Symbolicky vymetali zlo a choroby z domu. Lucia sa považovala za vyvrcholenie stridžích dní. Krátili sa dni a predlžovali noci. Počas tých dlhých nocí mali mať strigy svoju moc. Preto ľudia robili rôzne protibosorácke opatrenia.
