Bolo to 8. júna 1982. V ten deň vlastnou rukou odišiel z tohto sveta herec nevšedného talentu, príťažlivosti a charizmy Ivan Mistrík. Jeho kolega Juraj Slezáček o ňom povedal: ,,Nahraditeľný je každý, ale Ivan Mistrík – neviem si predstaviť kým a čím…“
Ivan Mistrík, slovenský Gérard Philipe ako býva niekedy označovaný, sa narodil v 15. októbra 1935 Bratislave a s týmto mestom je spätý aj celý jeho život. Časť detstva však strávil v Tŕní pri Zvolene, kde jeho otec Ján evakuoval svoju rodinu, aby ju ochránil pred vojnou. Tu sa priučil mnohým dedinským prácam a tie ho uchvátili natoľko, že uvažoval o práci mlynárskeho pomocníka. To sa však zmenilo vo chvíli, keď sa zúčastnil konkurzu do Slovenského rozhlasu na chlapčenské hlasy. Od roku 1946 vystupoval v Rozhlasovej hereckej družine, kde vytvoril desiatky chlapčenských postáv.
Z Novej scény do SND
Jeho divadelným debutom sa stáva v roku 1947 úloha v Bagarovej inscenácii Pogodinovho ,,Kremeľského orloja“. V roku 1949 začal študovať herectvo na štátnom konzervatóriu, ktoré však po dvoch rokoch z nevyjasnených príčin opúšťa. V roku 1951 sa stal členom Dedinského divadla v Bratislave odkiaľ po roku odchádza do Zvolena, kde jednu sezónu pracuje v činohre divadla Jozefa Gregora-Tajovského. Po príchode do Bratislavy jeho kariéra pokračuje na javisku Novej scény, kde vďaka spolupráci s režisérkou Magdou Lokvencovou pôsobil od roku 1953 trinásť sezón.
V divadle vytvoril množstvo postáv. Nezabudnuteľný je jeho Knieža Myškin v inscenácii Idiot. Vytvoril postavy Dona Juana alebo Marca Pola v O´Neillovej hre Miliónový Marco z roku 1975. V rokoch 1966 až 1982 pôsobil v činohre SND. V divadle dostával hlavne úlohy senzibilných hrdinov, konfrontovaných s drsným svetom.
Filmy, ktoré máme radi
Pred kamerou sa prvýkrát objavil v roku 1950 vo filme Ondreja Jariabka KOZIE MLIEKO a zahral si tu po boku Hany Melíčkovej, Ctibora Filčíka či Ladislava Chudíka. V začiatkoch svojej filmovej tvorby sa objavoval hlavne vo filmoch s vojnovou tématikou ako ŠTYRIDSAŤŠTYRI, v uznávanom filme Jiřího Weissa ROMEO, JULIE A TMA, ďalej KAPITÁN DABAČ, VYŠŠÍ PRINCIP alebo SMRŤ SA VOLÁ ENGELCHEN. Z neskorších diel je treba spomenúť hlavne populárne filmy s prostredia chatárov vo Vysokých Tatrách MEDENÁ VEŽA a jej pokračovanie ORLIE PIERKO.
V roku 1977 sa stáva držiteľom čestného titulu zaslúžilý umelec a o štyri roky neskôr dostáva zase Cenu Andreja Bagara. Naproti jeho značnej popularite najmä v ženskej časti publika a verejnosti sa mu v súkromnom živote až tak dobre nedarilo. Jeho žena Helena Kollátová, ktorá mu porodila dvoch synov, Ivana a Michala, zomrela v roku 1977 na dovolenke po náhlej mozgovej príhode. So svojou druhou manželkou Máriou Klesniakovou sa zoznámil, keď hľadal pre svojich synov učiteľku angličtiny a mal s ňou syna Jána. Ivan Mistrík bol tuhým fajčiarom, obľuboval aj alkohol v ktorom často utápal svoje problémy, no ten nakoniec aj v značnej miere spečatil jeho osud.
Osudná zbraň a alkohol
Už v prvom manželstve sa pokúšal o samovraždu. Osudným sa mu stal 8. jún 1982. Ivan Mistrík bol náruživým poľovníkom a s niekoľkými hereckými kolegami mali aj vlastný revír. Herec si od svojho priateľa z divadla zobral pušky, ktoré mal u neho schované v trezore a vo svojom byte na Námestí SNP sa v delíriu takmer pred očami svoje manželky a syna zastrelil. Pri smrti mal v krvi 3,5 promile alkoholu. Zomrel v produktívnom veku, v čase najväčšej hereckej slávy.
Viacerí jeho kolegovia z divadla neskôr dramaticky priblížili priam hrôzostrašné chvíle z posledných momentov jeho života. Na tomto mieste sa však detailom o jeho dobrovoľnej smrti nebudeme venovať. Navždy nech zostane v našich spomienkach taký, aký predovšetkým bol – očarujúci, nezabudnuteľný a nenahraditeľný…
Zdroj: ČSFD
Foto: Archív
