Smrť obyčajného človeka
Ľubomír Feldek
Smrť génia nikoho nenaplní smútkom. Je slávny,
na čo siahne, sa mu darí. Stihne urobiť viac ako iní,
aj lepšie ako iní, teda aj zarobiť viac ako iní –
a aj keď potom prepije viac ako iní a poplatí iným
viac, než poplatia iným iní, blázon by bol,
keby si myslel, že mu to iných nakloní. Ani to
sa neodpúšťa! A ak má ešte aj viac detí ako iní,
aj lepšiu ženu ako iní, a mnohé iné lepšie, krajšie,
väčšie ako iní, jeho smrť ozaj ťažko môže niekoho
naplniť smútkom.
Potešia sa, že zmizla obluda,
ktorá zavádzala. A aj keď mnohé budú potom robiť iní
horšie, mnohí budú aspoň chvíľu radi, že to horšie
robia aspoň iní. A aj keď mnohé budú iní musieť
potom robiť viacerí, mnohí budú aspoň chvíľu radi, že to
aspoň robia iní viacerí. Ach, veď i ja
som schopný týchto citov, ktoré každý skrýva,
a nikomu ich nezazlievam. Smrť génia skrátka
nikoho nenaplní smútkom.
Ale keď umrie obyčajný človek, ktorý celý život každé ráno
vstával do ťažkej práce, lebo ľahšej preňho nebolo,
a po práci pil najlacnejší rum a málo jedol a len veľmi
jednoduché jedlá, málokto o ňom vedel, a ktovie, či bol
niekto taký, komu zavadzal, je nám do plaču a nechápeme,
prečo sa hovorí, že je škoda géniov, keď srdce zreteľne
cíti, že práve obyčajných ľudí je škoda.
Ľubomír Feldek patrí k Trnavskej skupine básnikov rovnako ako Ján Stacho, ktorému patrila naša Nedeľná chvíľka poézie pred týždňom. Kým však Stacho nenaplnil ani svoju šesťdesiatku, Ľubomír Feldek sa vlani v októbri dožil 87 rokov. Treba mu najmä zapriať, aby ho nezradilo zdravie…Od prvých básní ešte na strednej škole v Žiline vytvoril až neuveriteľne rozsiahle a košaté dielo, básne, prózu, eseje, dramatickú tvorbu, preklady – pre dospelých i pre deti, kde patrí k zakladateľským osobnostiam našej modernej detskej literatúry. Bol vždy svojský, poetický a hravý, ale aj ostrý a angažovaný, nikdy mu nechýba vtip, irónia aj sebairónia. Hovorí vždy na rovinu, tak ako v tejto básni spred viac než štyridsiatich rokov…
