Nedeľná chvíľka poézie

Andrej Guoth

Na rozlúčku

Zabudni, milá, zabudni sľuby,

v žilách mi chladne boľavá krv.

Srdce, čo láskou ohnivou ľúbi,

nevládze udrieť, jak bilo prv.

Zabudni noci, zabudni rána,

ohnivé pery, skropený zrak:

nejde už páliť hranice Jána,

odkvitol v poli červený mak.

Ťažko je zvädnúť predčasne kvetu.

Ťažko je neznať, čo vyjde z zŕn.

Zlomenú vidím svoju už métu,

nohu mi ranil priostrý tŕň.

Ešte raz chcel by zľúbať ti ruky,

ako keď bolas’ hosťom tu raz,

za hruď ti stoknúť červené puky.

Potom nech príde vraždiaci mráz.

Stískam ti ruku, dávam ti zbohom.

Ruky sa chvejú, jak nikdy snáď,

odtrúbil hlásnik polnoci rohom:

„Buď šťastnou, drahá, mal som ťa rád.“

Nový Smokovec 1929

Koncom januára sme si pripomenuli mladého básnika Andreja Guotha, ktorý podobne ako český básnik Jiří Wolker zomrel, keď mal ani nie 24 rokov. Vtedy sme sľúbili, že sa k nemu vrátime aj jeho poéziou – teraz to teda plníme…

Andrej Guoth sa narodil 12. mája 1906 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Bol prvým synom chudobných rodičov, jeho otec bol garbiarskym pomocníkom. Vyrastal v prostredí garbiarskych robotníkov, ktorí museli ťažko pracovať, aby uživili svoje rodiny. Začal chodiť na Hodžovo reálne gymnázium v Liptovskom Mikuláši. Tu sa aktívne zapája do činnosti Hodžovho samovzdelávacieho krúžku. Mal svojich literárnych súputníkov- spolužiakov Ruda Brtáňa, Milana Pišúta, Andreja Plávku, Kazimíra Bezeka. Písať začal ako štrnásťročný. Svoje prvotiny uverejňoval v rôznych časopisoch ako Včielka, Živena, Slovenská otčina, Slovenské pohľady, Rozvoj, Nový rod, Mladé Slovensko, Slovenský denník, Slovenská politika. Písal pod svojim menom, ale často používal aj pseudonymy: Opustený, Ľudomil, Janko Veselý.

V treťom roku gymnázia ochorel na tuberkulózu, chodil sa liečiť, rozhodol sa však  pokračovať v štúdiách a pritom neprestal tvoriť. 9. augusta 1929 o piatej hodine večer zomrel. Bol ešte mladší ako Wolker, mal iba o málo viac než 23 rokov. Ako je zrejmé z obsahu aj datovania básne, napísal ju krátko pred smrťou…