Štefan Žáry
Kým vpláva leto
Kým vpláva leto do jesenných vôd,
ešte raz vzbĺkne, jasom zahýri
a náhle ako vypálený knôt
ohne sa, zlomí,
podobné suchým stvolom slnečníc,
podobné našim rozmazaným tieňom,
a nostalgický škrekot orešníc
naplní dušu.
Sotva som vkročil s vášňou váhavou
do svojho leta, hýriaceho júla,
už cítim zľahka krúžiť nad hlavou
pavúčí koráb.
buď ku mne štedré, slnné obdobie,
prenikaj clonou útočiacich mrakov –
žič mojej túžbe. Pokým ovdovie,
chce prežiť lásku.
Uverejniť túto báseň práve teraz má prinajmenšom dva dôvody. Tým prvým je, že poeticky pripomína nesporný fakt – s koncom augusta pomaličky “ vpláva leto do jesenných vôd“. Kto by to povedal krajšie ako básnik. A ten, ktorého si pripomíname, odišiel práve v takomto čase. Štefan Žáry zomrel 25. augusta 2007. Tu jeho stručný životopis:
Štefan ŽÁRY sa narodil 12. decembra 1918 v Ponikách, kde bol jeho otec učiteľom. Neskôr sa rodina presťahovala do Banskej Bystrice. Tam v roku 1938 zmaturoval. V rokoch 1938 – 1942 študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave slovenčinu a nemčinu. Roku 1942 nastúpil na vojenskú službu, roku 1944 sa dostal s vojenskou jednotkou do Talianska, kde redigoval vojenský časopis a vydal jednu zbierku básní. Po roku 1945 bol redaktorom Národnej obrody, v rokoch 1948 – 1950 pôsobil v Taliansku ako spravodajca Československej tlačovej kancelárie. Po návrate do Bratislavy pracoval na Zväze slovenských spisovateľov, neskôr sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1950 – 1952). V rokoch 1952 – 1966 bol jeho šéfredaktorom, v rokoch 1967 – 1970 riaditeľom. Po začiatku tzv. normalizácie musel z tohto postu odísť. Od roku 1970 sa venova výlučne literatúre. Žil v Bratislave.
Ak máme hovoriť o jeho tvorbe, tak najčastejšie sa dáva do súvislosti so slovenským nadrealizmom, kde bol zrejme najplodnejším autorom. Ale od svojej prvotiny v roku 1938 prešiel mnohými periódami. Začínal písaním vlasteneckej poézie, neskôr sa námetom pre jeho diela stalo vnútorné rozpoloženie lyrického subjektu až tragický pocit života, no taktiež kritika spoločenských javov. Čoraz častejšie sa v jeho dielach objavuje problematika mravnosti súčasnej spoločnosti, hrdinstvo človeka, myšlienka večného utrpenia či malé ľudské drámy a každodenné situácie človeka. Okrem poézie sa venoval i písaniu prózy a literatúry pre deti a mládež. Bol významným predstaviteľom slovenských nadrealistov. Popri vlastnej tvorbe tiež prekladal z talianskej, francúzskej a španielskej literatúry.
