Modlitba za Slovensko
Milan Rúfus
Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám
a mnoho, mnoho detí.
To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil: komu,
koho tam pozve prebývať
do človečieho domu,
kto si bude smieť odomknúť
i zamknúť jeho bránu,
kto pluhom krájať ako chlieb
zem, Bohom darovanú.
Viem jedno hniezdo, rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.
Môj dobrý Bože, zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.
11. januára to bolo 15 rokov, čo krátko po dosiahnutí svojej osemdesiatky zomrel Milan Rúfus. Miesto jeho posledného odpočinku je na cintoríne v rodnej Závažnej Porube. Patrí nepochybne k tomu najlepšiemu v slovenskej poézii a k jeho básňam – ani k tej, ktorú prinášame – niet čo dodať. Hádam iba, že tri razy bol navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru. A od roku 1998 je po básnikovi pomenovaná planétka (33158) Rúfus.
