FRIEDRICH SCHILLER
ÓDA NA RADOSŤ
Prebásnil Ľubomír Feldek
Radosť, dcéra rajských záhrad,
božská iskra, krásny plam,
blížime sa, v hlave závrat,
otvor nám svoj svätý chrám!
Tvoje čaro zviaže dávne zväzky, ktoré rozbil čas.
Tam, kde tvoje krídlo mávne, zbratajú sa ľudia zas.
Objímte sa, milióny,
splyňte v jednom bozku dnes!
Bratia, tam nad klenbou hviezd
náš nebeský Otec tróni.
Ten, čo s výhrou spokojný je,
keď si získal priateľa,
ten, čo s dobrou ženou žije,
nech sa pridá zvesela.
Aj ten, čo len v jednej duši
našiel pocit blízkosti!
Kto nenašiel, s plačom tuší,
že náš krúžok opustí.
Každý občan zemskej zóny
mal by ľuďom lásku niesť,
s ňou sa vzniesť ku klenbe hviezd,
kde tajomný Tvorca tróni.
Radosťou na svojej hrudi
príroda svet napája.
Zazrieš zlých aj dobrých ľudí
v jej ružových šľapajach.
Jej darom je bozk aj réva,
všetky tvory spriatelí.
Radosť splieta s červom červa.
Boha chvália anjeli.
Skláňate sa, milióny?
Nájsť ho chcete v prachu ciest?
Hľaďte tam, nad klenbu hviezd!
Tam náš veľký Tvorca tróni.
Radosť, to sú perá v stroji,
v prírode čo hýbe sa.
Radosť, radosť na orloji
sveta ženie kolesá.
Z pôdy vábi kvety jarné,
slnko dvíha nad obzor,
sféram vládne tam, kde márne
zrak upiera ľudský tvor.
Tak ako jej šťastné svety
letia krásnou výsosťou,
choďte, bratia, s radosťou
dobyť všetky svoje méty!
Z jej zrkadla žiari skvostný
úsmev pravdy na vedca
a na strmý končiar cnosti
mučeníka privádza.
Na slnečnej hore viery
zazrieme jej farby viať.
Praskol balvan – z hrobu mieri
s anjelmi si zaspievať.
Pre lepší svet, milióny,
treba chrabro niečo zniesť.
Odmení to z klenby hviezd
veľký Boh, čo nad ňou tróni.
Bohom ťažko dá sa veliť.
Byť im roveň je však dosť.
Žiaľ a hlad sa budú deliť
s radostnými o radosť.
Zmizni hnev a zmizni pomsta!
Nepriateľ môj – si môj brat!
Nemusíš až do potomstva
ľútostivé slzy liať.
Knihu vín nech ľudia stratia!
K zmiereniu svet treba viesť.
Boh bude nad klenbou hviezd
súdiť naše súdy, bratia.
V džbánoch, v zlatej krvi hrozna,
nech sa radosť zapení –
kanibal nech súcit spozná,
nádej nájde strápený!
Keď koluje plný kalich,
zdvihnime sa, bratia, z miest!
Dobro Ducha poďme chváliť
šumom vína k výškam hviezd!
Anjelský spev, hudba hviezdna
zazvučia mu na počesť.
Nech letí ku klenbe hviezd
chvála za tú Radosť bez dna!
Pomoc dá, kde krivda vzniká,
odvahu, keď príde strach,
pravdu aj pre protivníka,
večnú stálosť v prísahách.
Aj pred kráľom vzpriami telo,
aj v zlej chvíli príde vhod.
Vavrín má pre dobré dielo,
prísny ortieľ pre podvod.
V pevnom kruhu, v bratskom cite
sľúbte si na svoju česť
pred Bohom nad klenbou hviezd,
že sa nikdy nezradíte!
V čase volieb do Európskeho parlamentu je asi príhodné pripomenúť si ikonickú Ódu na radosť. V roku 1972 si Rada Európy vybrala Beethovenovu Ódu na radosť za svoju hymnu. V roku 1985 predsedovia vlád a hlavy členských štátov EÚ schválili prijatie skladby za oficiálnu hymnu Európskej únie. Hymna nemá žiadny text, pozostáva iba z hudby. Táto hymna vyjadruje v univerzálnom jazyku hudby ideály slobody, mieru a solidarity, ktoré sú spoločné pre celú Európu.
Melódia symbolizujúca EÚ pochádza z 9. symfónie d mol, ktorú v roku 1823 skomponoval Ludwig van Beethoven ako hudobný podklad pre verše Schillerovej „Ódy na radosť“ (Ode „An die Freude“) z roku 1785. Hymna nesymbolizuje len Európsku úniu, ale aj Európu v širšom zmysle. Báseň Óda na radosť vyjadruje Schillerovu idealistickú víziu, ktorú zdieľal aj Beethoven, že všetci ľudia sa stanú bratia.
Táto báseň je však taká silná, že sa často v origináli spieva spolu melódiou hymny Európskej únie a je preložená do väčšiny európskych jazykov. O slovenské prebásnenie sa zaslúžil Ľubomír Feldek a komentoval ho takto:
„V rôznych európskych krajinách sa Óda na radosť už dávnejšie spievala v prekladoch – milióny Európanov dobre poznali jej obsah a vedeli si ju pri počúvaní Beethovenovej hudby domyslieť. A dokázali to aj vtedy, keď – po páde železnej opony – nastala čulejšia kultúrna komunikácia medzi európskymi krajinami a hosťujúce filharmónie, voziace si z krajiny do krajiny aj Beethovenovu Deviatu, Ode an die Freude v jej závere začali vždy a všade spievať po nemecky.
Bolo mi to, priznám sa, ľúto. Ľúto o to viac, že obraz objímajúcich sa miliónov v refréne tej básne krásne vystihuje zmysel EÚ – o to krajšie, že dnes, hneď za východnou hranicou EÚ, sa deje pravý opak a národy sa neobjímajú, ale ruský agresor vraždí ukrajinského brata. Ponúkam teda ten svoj preklad…“
