Guillaume Apollinaire
Most Mirabeau
Pod mostom Mirabeau Seina vlny valí
I lásky prúd
Ach načo by sme spomínali
Radosť sa navráti žiaľ sa dá zabudnúť
Nech príde noc čas velí nám
V pochode dní ostávam sám
Na dlani dlaň a tvárou v tvár sme stáli
Nad vírom vôd
Kým ruky naše oblúk späli
Vlny tých večných chvíľ pomaly odplávali
Nech príde noc čas velí nám
V pochode dní ostávam sám
I láska pominie odplynie voda hravá
Stráca sa vír
Život sa prúdu odovzdáva
Len nádej lásku späť tak dravo privoláva
Nech príde noc čas velí nám
V pochode dní ostávam sám
Tak idú dni i týždne
Zmarených chvíľ
Tie ruky nás už neprivinú
Pod mostom Mirabeau lenivo prúdy plynú
Nech príde noc čas velí nám
V pochode dní ostávam sám
Guillaume Apollinaire neraz dostáva prívlastok geniálny básnik či zakladateľ modernej poézie, jeho dielo je nesporným medzníkom, ktorým sa začína éra nového lyrizmu. Narodil sa 28. augusta 1880 v Ríme ako Wilhelm Apollinaris Kostrowicki. Bol nemanželským synom poľskej šľachtičnej a talianskeho šľachtica Francesca Flugiho d ´Aspermonta a do piatich rokov hovoril len po taliansky a poľsky. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa v auguste 1914 dobrovoľne prihlásil do francúzskej armády, 17. marca 1916 ho zranila črepina granátu a podstúpil dve operácie hlavy.
Na fronte napísal časť zbierky Kaligramy. Do Paríža sa vrátil s ofačovanou hlavou, v modrej vojenskej uniforme a zapojil sa do literárneho života. Prednáškou Nový duch a básnici, ktorou v decembri 1917 uviedol pásmo poézie Rimbauda, Gida a ďalších „prekliatych básnikov“ si získal obdiv nastupujúcej generácie básnikov. Rok 1918 bol pre Apollinaira osudový. V januári prekonal zápal pľúc, 2. mája sa oženil s Jacquelinou, svedkami na svadbe mu boli aj maliar Picasso a obchodník s obrazmi Vollard. Začiatkom novembra však dostal španielsku chrípku, ktorú jeho organizmus podlomený operáciami a zápalom pľúc nedokázal prekonať. 9. novembra 1918 Apollinaire ako 38-ročný zomrel.
Jeho posledné slová vraj boli: „ Ešte som toho chcel toľko povedať.“ 13. novembra ho pochovali na slávnom parížskom cintoríne Pere-Lachaise.
V roku 1913 vydal básnickú zbierku Alkoholy, ktorá je považovaná za medzník vo vývine modernej svetovej poézie. Jej súčasťou je aj báseň Most Mirabeau (jeden z parížskych mostov na Seine), ktorá vznikla v roku 1912 na rozlúčku s jeho veľkou životnou láskou Máriou Laurencinovou. Toto dielo je pravdepodobne jeho najznámejšou básňou. Rozsahom neveľké Apollinairovo básnické dielo malo zásadný význam pre vývin literárneho modernizmu a veľký vplyv aj na modernú slovenskú poéziu.
Sto jeho básní vyšlo v slovenskom preklade pod názvom Pásmo v roku 1961 a na prekladoch sa podieľali básnici-nadrealisti V. Reisel, Št. Žáry a J. Rak, ktorí sa zoznámili s jeho poéziou vo francúzskom origináli v medzivojnovom období. V roku 1962 vyšla aj rozsiahla štúdia literárneho kritika J. Felixa Veľký Guillame u nás. Preklad výberu z Apollinairovej poézie (spolu s poéziou CH. Baudelaira) vyšiel v roku 1976 v preklade prof. Jána Števčeka pod názvom Chuť smútku a túto podobu básne uverejňujeme.