Rudolf Fabry
Čas — definícia intuitívna
Akoby potkany, tie rusé hlodavce,
obhrýzali medový krajec luny ikrovej farby.
Krajec zle vypečenej luny za letnej noci,
ta prúdi tok času a rýchle prúdi,
keď ubúda luny, ubúda
čas
čas
čas a ubúda ho rastom
čas
Brat rytmu v pohybe čas
ó, všemohúci (nemám rád ,“ó“) čas,
praotec pohybu je čas,
katova sekera čas,
rastúci do antipyramídy,
ubúda ho a tratí sa, čím rýchlejšie rastie,
čas babuliek, čas inovate a zemežlče čas,
čas narodenia, čas zím a krídel čas,
hnijúci čas zúfalosti a bolesti čas,
ktovie, prečo cúva čas a či cúva,
keď sa rúti vesmírom a sviští,
čím rýchlejšie klokoče vpred,
tým pomalšie sa vracia ten nenávratný čas,
vo svojej nepoznateľnosti záhadne,
s bokom vyhryzeným ako strelená srna,
od vlkolakov a lepróznych hodín vyhryzená,
numizmatický nemerateľný čas,
filozoficky nepochopiteľný čas,
veľký klam a pravda vesmíru,
ten náš čas nikdy nemumifikovaný.
Veď ešte vecnejší povedľa večnosti je čas.
ó, krutý čas, zločinec nikdy nesúdený,
a čas času, samovrah neexistujúci,
v úzkom príbuzenstve s hrobkami Skýtov,
ktoré mátožný čas požiera a nikdy
nevydávi zo svojich fiktívnych útrob.
Ten čas a zlý a neúprosný čas, hniezdo pípajúcich vrások,
tak strašný, plesnivý, morový
čas, čas, čas, čas, čas, čas
vertikálny čas horizontálny
čas
čas
čas
chrbtica času v polohe ležmo,
chrbtica času z elektriny,
a všetko v syntéze prítomnosti,
vystríhajte sa menovite polohy ležmo,
je to poloha rakiev, poloha spánku,
zafarbená v staroindických jazykoch
skupinou hlások mr mrzkou
(mrcina, mŕtvola, mračno a smrť),
smrť v čase, ktorý nikdy nezomrie.
Bojte sa času, nikdy nepracuje pre vás.
Čas je najväčší cestný valec.
V čase musí prebiehať aj nečas.
Drví vesmírne svety a sústavy hromomlyn čas
práve v okamihu, keď sa dávajú do pohybu,
aby pripravil cestu svojmu večnému toku,
čas indukujúci magnetizmus počiatku i konca.
Ó, sám sebou samodruhý, ránhojič čas,
aby mohol pokračovať v uštedrovaní nových rán,
stále sa rodiaci a nikdy nehynúci čas,
nik si s tebou neporadí, žralok čas,
rozvíjajúci sa kvet, svietiace oči tigra,
hrobár vekov a čias, deravé zrkadlo ľudskej krvi,
všetko má svoj čas a čas má všetko,
a preto sa ho netreba báť,
aj keď sme vydaní napospas jeho huspenine, lučavke,
rozpustidlu, čo prýšti z jeho stromov, ktoré sám vykorení.
Drvím zubami čas, ktoré mi vylomil čas,
aby som sa otrávil jedom prudším než kurare
a touto básňou o čase podgurážil aj vás,
lebo s časom sa dá strašne vykývať
iba vtedy, ak je pravý čas nepremeškať čas,
a musíte to dokázať s perfektnosťou podpaľača,
nechať čas pod šibnutím skamenieť a včas,
okamžite premeniť ho v čin, čo je činorodý.
Alebo použite čarovný prútik
v zápase s anakondou času, použite lásku,
v tom sa treba podobať araukánskemu bohu,
a ten boh môže byť aj láska,
čo je však z lásky len takej,
ktorá je prilepená na srdci
človeka ako nepotrebná žuvka
na hrane školskej lavice,
na ktorej leží peceň rozumu
so zapichnutou dýkou nabrúsenou chvatom,
ostrejšou, než sú svrčkove krídla času,
na ktorých ste sa už dávno, dávno
v matkinom lone porezali,
aby vám krvácala
za jednej letnej noci
pre veštkyne beznádejná,
lásku žobrajúca ružová dlaň,
lásku žobrajúca a ružová,
malá detská dlaň.
V Nedeľnej chvíľke poézie pokračujeme v predstavovaní významných osobností slovenskej moderny, pred týždňom sme načali kapitolu nadrealizmu Pavlom Gašparovičom Hlbinom, súčasne popredným predstaviteľom básnickej katolíckej moderny. K popredným postavám skupiny nadrealistov nepochybne patril Rudolf Fabry / 1915 – 1982/, ktorého wikipédia charakterizuje ako avantgardného básnika, prozaika, publicistu a surrealistického grafika. Takto sa nielen podieľal na vydávaní zbierok svojich nadrealistických súputníkov, ale viaceré z nich – samozrejme popri vlastných – aj výtvarne dotváral.
Zásadné miesto nielen v jeho tvorbe, ale celého obdobia slovenského nadrealizmu, majú jeho prvé zbierky Uťaté ruky /1935/ a Vodné hodiny hodiny piesočné /1938/ a tiež tesne po vojne vydaná cyklická skladba Ja je niekto iný. K jeho častým témam patril čas, ako naznačuje aj názov zbierky Vodné hodiny hodiny piesočné. V pomerne rozsiahlej básni Čas – definícia intuitívna, ktorú uverejňujeme, sa tejto téme venuje s pozoruhodnou obraznosťou aj myšlienkovou hĺbkou.
