Alois Alzheimer bol nemecký psychiater a neuropatológ, spolupracovník Emila Kraepelina, ktorý prvý opísal symptómy ochorenia známeho ako Alzheimerova choroba. Pri súčasnom trende starutia poulácia vo svete aj u nás ide o jedno z najvážnejších zdravotných ohrození. Alois Alzheimer sa narodil práve pred 160 rokmi.
Narodil sa 14. júna v roku 1864 v Markbreite v Bavorsku. Vyštudoval medicínu v Berlíne, Aschaffenburgu, Tübingenu a Würzburgu.
V 19. storočí k vývoju medicínskej vedy prispel hlavne mikroskop s dostatočnou rozlišovacou schopnosťou, ktorý umožnil identifikovať atrofiu mozgových buniek. V tomto čase bol práve Alojs Alzheimer tým, kto urobil zásadné objavy v štúdiu demencie vďaka mikroskopickej analýze.
Veľmi skoro sa stal uznávanou autoritou v klinike stareckej demencie. Pretože bol aj zručným laboratórnym technikom, dosahoval značnú presnosť v popisoch mikroskopickej patológie. V roku 1902 dostal pozvanie pracovať na univerzite v Heidelbergu u profesora Emila Kraepelina, zakladateľa modernej klinickej psychiatrie. Keď bol Kraepelin poverený vedením nového klinického a výskumného strediska v Mníchove, vzal tridsaťdeväťročného Alzheimera so sebou.
Prvý odborný popis choroby
V roku 1907 publikoval Alzheimer prácu s názvom „O zvláštnej chorobe mozgovej kôry“, v ktorej popísal prípad pani Augusty D., prijatej na psychiatrickú kliniku v novembri 1901. Pacientku ako prvý vyšetroval práve Alzheimer. Konštatoval celý súbor príznakov, ktoré významne limitovali jej schopnosť logického myslenia i pamäti, poruchy reči, časovo-priestorovú dezorientáciu, nepredvídateľné správanie, depresiu, sluchové halucinácie. Išlo o prvý prípad pacienta, u ktorého bola určená choroba ako jedinečný prípad, líšiaci sa od všetkých ostatných. V roku 1910 bol v 8. vydaní známej učebnice psychiatrie Emilom Kraepelinom pre novopoznanú formu demencie navrhnutý názov Alzheimerova demencia.
Vo svojich 48 rokoch bol Alzheimer vymenovaný za profesora psychiatrie v poľskej Wroclavi a zomrel v roku 1915 ako päťdesiatjedenročný. Bol pochovaný vedľa svojej manželky na židovskom cintoríne vo Frankfurte nad Mohanom. Niektoré zdroje uvádzajú že pravdepodobnou príčinou bola streptokoková infekcia, následne dostal reumatickú horúčku a zlyhali mu obličky. Zomrel na zlyhanie srdca v poľskej Wroclavi.
Demencia Alzheimerovho typu je oficiálny názov choroby, ktorá je diagnostikovaná každoročne u množstva ľudí na celom svete. Postihuje prevažne ľudí nad 65 rokov, ale aj mladších. To, čomu dnes hovoríme demencia, sa objavuje po celé tisícročia v písomných pamiatkach ľudskej civilizácie.
Milióny vo svete, tisíce u nás
Na celom svete trpí Alzheimerovou chorobou alebo súvisiacou demenciou takmer 50 miliónov ľudí. Každoročne pribudne takmer 10 miliónov nových prípadov. Alzheimerova choroba sa podieľa na 60 – 70 % prípadov demencie a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa predpokladá, že celkový počet ľudí s demenciou na celom svete dosiahne v roku 2030 82 miliónov a v roku 2050 152 miliónov. Celkové náklady spoločnosti na demenciu sa odhadujú na 818 miliárd dolárov a do roku 2030 porastú na 2 bilióny dolárov.
Na Slovensku je ročne diagnostikovaných viac než dvetisíc nových prípadov Alzheimerovej choroby. Spolu v SR trpí týmto ochorením najmenej 10 tisíc ľudí, z toho približne 6 tisíc žien. Je však pravdepodobné, že viceré prípady zostávajú neidentifikované.
„Alzheimerovu chorobu síce nevieme ešte vyliečiť, no vieme ju liečiť a výrazne spomaliť. Vieme tiež geneticky určiť rizikové faktory, ktoré ju vyvolávajú a urýchľujú. Dobrou správou je aj to, že sa vieme starať o mozog postihnutý touto chorobou. Tak, aby jeho výkonnosť klesala čo najmenej,“ hovorí profesor Michal Novák, riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Alzheimerovou chorobou trpí približne dvakrát viac žien nad 65 rokov ako mužov. Tento rozdiel sa však nevysvetľuje len dlhovekosťou žien, ale aj tým, že ochorenie je u žien spojené s nedostatkom hormónu estrogénu po menopauze. Rizikovým faktorom je aj nízka mentálna aktivita.
Zdroj: Veda na dosah
Foto: Archív, Centrum Memory
