Spisovateľ, redaktor a prekladateľ Milo Urban bol vedúcou osobnosťou slovenskej literatúry 20. storočia. Jeho román Živý bič patrí k najčastejšie prekladaným slovenským dielam a novelistická a románová tvorba je trvalou hodnotou slovenskej literatúry. 24. augusta je 120 rokov od jeho narodenia.
Do literatúry vstúpil v roku 1920 poviedkami v časopisoch. Už vtedy sa ukázalo, že v ňom rastie veľmi nadaný prozaik. V roku 1922 sa predstavil novelou Jašek Kutliak spod Bučiny, ktorá predznamenala takmer celú jeho prozaickú tvorbu. Objavili sa v nej motívy z oravského sveta, ktorý tak dobre poznal, spätého s prírodou, tvrdou prácou a kostolom. Osudové konflikty a ich riešenia, umelecký pohľad do duše dedinského človeka – to je oblasť záujmu takmer celého diela Mila Urbana.
Ďalšie novely vydal knižne pod názvom Výkriky bez ozveny. Rozsiahla novela Za vyšným mlynom sa neskôr stala podkladom pre libreto Suchoňovej opery Krútňava. Vydal aj zbierku noviel Z tichého frontu.
Živý bič ako klenot slovenskej literatúry
Ťažisko jeho tvorivej činnosti však je v románovej tvorbe. V roku 1927 vydal román Živý bič, ktorý ho okamžite posunul do stredu literárneho diania. Príbeh z oravskej dediny Ráztoky v rokoch prvej svetovej vojny niesol v sebe vysoké dramatické napätie vyvolané zhoršenými sociálnymi podmienkami, rozkolísanými mravnými normami a trvalou prítomnosťou smrti, prichádzajúcou z frontu. Je pozoruhodné, že takéto zrelé dielo, ktoré patrí ku klenotom slovenskej literatúry, napísal ako 23-ročný mladík.
Napísal ďalej romány Hmly na úsvite, V osídlach. Z pozostalosti vyšiel román Železom po železe nadväzujúci na Zhasnuté svetlá a Kto seje vietor, zachytávajúci chaotické udalosti na konci druhej svetovej vojny.
Milo Urban sa narodil 24. augusta 1904 v Rabčiciach na Orave. Vyrastal na rabčickej kopanici, obklopený lesmi, s výhľadom na Babiu horu. Žil v ťažkých sociálnych pomeroch, najmä po tragickej smrti svojho otca a z finančných dôvodov nedokončil stredoškolské štúdiá. Pod vplyvom rodinného a dedinského prostredia bola jeho životná filozofia symbiózou národného povedomia a kresťansko-humanistických princípov.
Mal necelých 16 rokov, keď sa rozhodol napísať prvú poviedku Ej, ten tanec s ľúbostnou zápletkou, zasadenou do lesníckeho prostredia. V rokoch fašistickej vlády sa ako umelec odmlčal a prejavoval sa len ako novinár v službách ľudáckej ideológie. Táto časť jeho života a činnosti patrí nepochybne na zápornú stránku váh pri posudzovaní jeho osobnosti. Pred oslobodením v roku 1945 emigroval do Rakúska, po dvoch rokoch sa vrátil. Postavili ho pred ľudový súd, ktorý ho v roku 1948 odsúdil iba na verejné pokarhanie.
V roku 1948 Mila Urbana prinútili vysťahovať sa z Bratislavy. Usadil sa v Chorvátskom Grobe pri Bratislave. Živil sa najmä prekladaním, umeleckej tvorbe sa venoval až po istom uvoľnení pomerov od roku 1956 . V roku 1974 sa presťahoval späť do Bratislavy, kde 10. marca 1982 zomrel vo veku 77 rokov.
Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk, Slovenské literárne centrum, SME
