Milan Hodža patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín 20. storočia. Bol novinárom, publicistom, štátnikom, politickým mysliteľom a prvým slovenským predsedom vlády Československej republiky (1935-1938). Bol jedným z prvých propagátorov myšlienky európskej integrácie. Na Slovensku bol dlho historicky zatajovanou osobnosťou 27. júna je 80 rokov od jeho úmrtia.
Milan Hodža bol zakladateľom a najvýznamnejším predstaviteľom slovenského agrárneho hnutia a jeho program zastupoval aj ako poslanec v uhorskom parlamente. Pred prvou svetovou vojnou presadzoval politiku demokratizácie a federalizácie habsburskej monarchie. Od svojej mladosti komunikoval s poprednými štátnikmi a diplomatmi rôznych národov. Bol politicky veľmi vzdelaný a ovládal sedem jazykov. Ako 27-ročného poslanca uhorského snemu si ho vybral za svojho dôverníka následník trónu František Ferdinand. Počas prvej svetovej vojny si osvojil myšlienku konštituovania československej štátnosti a stál pri zrode Československa. Svoje politické účinkovanie založil na princípoch agrárnej demokracie a čechoslovakizmu, neskôr prešiel na pozície regionalizmu a v roku 1938 definitívne uznal svojbytnosť slovenského národa.
Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v Sučanoch pri Martine v národne uvedomelej rodine evanjelického farára Ondreja Hodžu (bol jedným z bratov slovenského národného buditeľa Michala Miloslava Hodžu). Študoval právo na univerzitách v Kluži (dnes Rumunsko) a Budapešti (1896-1998, dnes Maďarsko), filozofiu na univerzite vo Viedni (1916-1918, Rakúsko), kde získal aj doktorát. V tomto čase bol aj redaktorom Rakúskej tlačovej kancelárie vo Viedni. Od roku 1921 pôsobil ako univerzitný profesor novovekých dejín na Univerzite Komenského v Bratislave.
Skvelý novinár, rozhľadený politik
Hodža bol autorom stoviek novinárskych statí a početných časopiseckých úvah. Ešte počas vysokoškolských štúdií v Budapešti pracoval v Slovenských listoch (1897-1898), bol spravodajcom v Budapester Abendblatte (1898-1899), písal pre prvý Slovenský denník (1900-1901), ktorý bol predchodcom Slovenského týždenníka (1903-1914). Jeho články oslovovali široké masy. Napísal množstvo verejných politických prejavov. Jeho spisy majú sedem zväzkov – Články, reči, štúdie (1930-1934). Okrem toho napísal rozsiahlu monografiu Československý rozkol (1920), s podtitulom Príspevky k dejinám slovenčiny.
V rokoch 1905-1910 bol poslancom Uhorského snemu, od roku 1906 bol podpredsedom Slovenskej národnej strany, v rokoch 1918-1938 poslancom Národného zhromaždenia. Od roku 1922 bol podpredsedom Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu a predsedom jej slovenského výkonného výboru, Slovenskej roľníckej jednoty. Po vzniku Československa pôsobil v roku 1918 ako splnomocnený zástupca československej vlády v Budapešti, od roku 1919 viedol viaceré ministerstvá – zjednotenia zákonov a organizácií (1919-1920), poľnohospodárstva (1922-1925), školstva (1926-1929), krátko aj ministerstvo zahraničných vecí (december 1935-február 1936). V rokoch 1935-1938 bol predsedom vlády Československa. Po prijatí ultimáta zahraničných veľmocí o odstúpení pohraničných krajov Hitlerovi musela jeho vláda po mohutnom odpore ľudu 22. novembra 1938 odstúpiť.
Aktivity aj smrť v emigrácii
V roku 1938 emigroval do Švajčiarska (tu sa liečil), Francúzska (1939) a istý čas žil aj v Británii. V novembri 1940 ho v Londýne (Británia) Edvard Beneš (československý prezident) vymenoval za podpredsedu Štátnej rady. Nezhody s Benešom (Hodža bol za obnovenie ČSR, ale požadoval právo Slovákov starať sa o svoje veci samostatne, s výnimkou zahraničnej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo podľa neho postupovať spoločne), ako aj značné zdravotné problémy ho prinútili odísť do Spojených štátov amerických (USA, 1941).
V USA sa aktivizoval v krajanských spolkoch a načrtával projekt povojnovej federácie stredoeurópskych štátov so značnou úlohou USA v tomto priestore. Projekt nezískal podporu a úplne ho diskvalifikovali výsledky 2. svetovej vojny. V exile napísal knihu Federácia v strednej Európe (1942).
Milan Hodža zomrel nečakane 27. júna 1944 na Floride v meste Clearwater. Jeho pozostatky previezli do Chicaga, kde ho pochovali na Českom národnom cintoríne. Vo svojej poslednej vôli však vyjadril želanie, aby ho pochovali na Slovensku, v rodnom Turci. To sa podarilo až po 58 rokoch. Rakvu s telesnými pozostatkami Milana Hodžu i jeho manželky (Ireny rod. Pivkovej) priviezol slovenský vládny špeciál z Chicaga do Bratislavy 25. júna 2002, o dva dni neskôr, 27. júna, za účasti štátnych predstaviteľov, ich uložili do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne v Martine.
Milan Hodža ako politik vedel pôsobiť na ľudí. Mal obrovský cit a pochopenie pre moderné poňatie politiky a vnášal do nej moderné metódy. V politike pôsobil 44 rokov a za tento čas predložil množstvo politických koncepcií, ktoré boli kreatívne, progresívne a úspešné.
Zdroj: Teraz.sk
Foto: Archív
