O nezabudnuteľnom Michalovi Dočolomanskom a jeho divadelných, filmových aj televíznych postavách by sa právom dalo veľa napísať. Pripomeňme si však tiež, že miloval autá, lietanie a dobrodružstvo.
Už ako chlapca ho fascinovali autá a v susednom Česku sa vyučil za automechanika. Rok túto profesiu aj vykonával. Kamaráti ho našťastie presvedčili, aby sa prihlásil na herectvo na vysokú školu. Vyšlo to a v roku 1964 bol už členom Činohry SND. Jeho kolegovia raz spomínali, že sa naozaj perfektne vyznal v autách. Stačilo mu len sa pozrieť na motor a hneď vedel, čo mu je. Mnohým kolegom pomáhal ich autá aj opravovať. V perfektnom stave udržiaval herec aj automobily, ktoré sám vlastnil.
Občas na autách aj pretekal, dokonca na terénnej bugine. Adrenalín však nachádzal i v bezmotorovom lietaní. „Je to jedna z vecí, ktorá pôsobí zle na srdce, ale zároveň je ako droga. Človek si myslí, že má zrazu kopec síl. Škodím si tým, ale čo narobím?“ To už bol 55-ročný umelec po prvom infarkte. Ale Dočko vždy trval na svojom: „Neberiem ohľad na svoj vek a snažím sa robiť všetko naplno. Veď smrť vie, kedy má prísť.“
Lietal v Vajnoroch aj v Nitre
Legendárny herec miloval lietadlá a lietaniu sa aktívne venoval, najmä bezmotorovému lietaniu na obľúbených vetroňoch. Michal Dočolomanský sa prihlásil do Aeroklubu Bratislava-Vajnory v zime roku 1972. Začal s plachtárskym výcvikom, aby mohol pilotovať vetroň. Neštítil sa však pri tom žiadnej práce a veľakrát dokázal, že nie je len vyučený automechanik, ale motorom naozaj rozumie, spomínali jeho priatelia.
Letecká éra Michala Dočolomanského na vajnorskom letisku sa skončila, keď jeho blízky priateľ náčelník vajnorského aeroklubu Pavol Paluška odišiel do aeroklubu Nitra a Dočko ho nasledoval. Na letisku v Nitre sa mu stala nehoda, pri ktorej vážne poškodil drevené lietadlo Orlík OK-7429. Dočolomanský prežil nehodu bez úrazu a neodradilo ho to od ďalšieho lietania.
Medzi jeho ďalšie hoby patrila tiež športová gymnastika a pretekárske autá. V gymnastike dokonca získal titul majstra Slovenska družstiev starších dorastencov a na majstrovstvách Československa v roku 1960 bronzovú medailu. Nečudo, že udivoval výkonmi aj na javisku, osobitne v ikonickom predstavení Na skle maľované.
Dolu Dunajom až do Budapešti
Adrenalín a dobrodružstvo si však populárny Dočko dožičil ešte ako študent herectva. Je to práve šesťdesiat rokov, čo sa s partiou kamarátov vydal na plti či svojráznom korábe dolu Dunajom. Táto dobrodružná plavba nebola dlho známa, až po polstoročí vytiahol a zverejnil svoje zápisky aj fotografie jeden z jej účastníkov, Michalov priateľ a neskorší režisér Vladimír Macko.
Spomína na to takto: Nápad splaviť jednu z najväčších európskych riek vznikol na jar roku 1964 v Mišovej hlave. Mal vtedy dvadsaťtri rokov a rád spomínal na nakrúcanie príbehu Výlet po Dunaji, v ktorom sa ako začínajúci herec po prvý raz postavil pred filmovú kameru. Michal Dočolomanský bol nielen skvelý herec a výborný kamarát, ale aj manuálne zručný chlap. Pred plavbou zohnal desať dvestolitrových sudov, ktoré slúžili ako plaváky. Ako vyučený automechanik ich sám pozváral dokopy. Na barely pripevnili drevenú palubu a plť či koráb bola pripravená.
Merala šesť metrov na dĺžku, tri na šírku, na palube stála kajuta z dosák. Do nej sa zmestili len dve poschodové postele z vŕby a zo špagátov. Plavidlo nazvali Patrícia a ovládali ho veslami. Pred šesťdesiatimi rokmi, v lete 1964, nastúpili na palubu plte kapitán Michal Dočolomanský a jeho posádka, študenti herectva Vladimír Macko a Ľubomír Záhon a budúci televízny režisér Ervín Očenáš. Vydali sa na svoje najväčšie mladícke dobrodružstvo: plavbu po Dunaji z Bratislavy do Budapešti.
Plavba po Dunaji trvala dva týždne. Varili si guláš v kotlíku, kúpali sa v rieke, chytali ryby, s nocovali v zátokách a snívali. Keď dorazili do Budapešti, plť predali tak dobre, že sa mohli vrátiť lietadlom. Je skvelé, že sa zásluhou Vladimíra Macka z tohto dobrodružstva zachovali nielen spomienky, ale tiež síce nie najkvalitnejšie, ale jedinečné fotografie, ktoré dokresľujú, že Michal Dočolomanský žil plnými dúškami.
Pár rokov pred smrťou dokonca uvažoval, že skočí bungee jumping. Bohužiaľ, adrenalínové plány mu narušila zákerná rakovina.
Michal Dočolomanský odišiel 26. augusta 2008 vo veku 66 rokov a pamiatkou na neho sú nielen tieto spomienky, ale najmä skvelo stvárnené postavy na divadelných doskách či pred kamerou, ktoré si ešte pripomenieme…
Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk, Čas, Plus7dní, Život
