Medzinárodný deň detí (MDD) oslavujeme každoročne 1. júna. Dospelí v ňom venujú zvýšenú pozornosť právam a potrebám všetkých detí. Pre najmladšiu generáciu sa organizujú rôzne spoločenské a športové podujatia. Dôležité je, aby sa táto pozornosť netýkala iba jediného dňa – a podčiarknime tiež medzigeneračný rozmer tohto sviatku.
Častým Dňom detí vo svete je aj 20. november, kedy Valné zhromaždenie OSN prijalo Deklaráciu o právach dieťaťa (1959) a Dohovor o právach dieťaťa (1989). Svetový deň detí odporúčaný OSN oslavuje napríklad Francúzsko, Španielsko, Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Srbsko, Grécko, Cyprus, Kanada, Izrael, JAR, Egypt či Spojené arabské emiráty.
Dlhú tradíciu, od 23. apríla 1920, má Deň detí v Turecku. Zároveň je tu štátnym sviatkom, Dňom zvrchovanosti. V USA sa detský deň oslavuje druhú nedeľu v júni, vo Veľkej Británii a Španielsku druhú nedeľu v máji, v Japonsku 5. mája, v Maďarsku poslednú nedeľu v máji, v Nemecku a Rakúsku 20. septembra a v Austrálii je jesenný Národný detský týždeň.
Bez ohľadu na termíny sú však pre jednotlivé krajiny pri Dňoch detí najpodstatnejšie úvahy, či zabezpečujú mier, zdravý vývoj a dobré vzdelanie pre všetkých svojich najmladších obyvateľov. Na tom, že dieťa potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a právnu ochranu pred narodením i po ňom, sa Liga národov zhodla už v roku 1924, ale doteraz je veľa miest, kde to zďaleka nie je samozrejmosťou.
Čo sa v mladosti naučíš…
„Kto nikdy nebol dieťaťom, nemôže byť ani dospelým“ povedal Charlie Chaplin, ktorý sa dožil 88 rokov a nielen vedel rozosmiať všetky deti, ale si aj po celý život v sebe zachoval to najlepšie z nich. A veľkou pravdou tiež je, že keď vychovávame svoje deti, ešte viac vychovávame seba a veľa sa môžeme naučiť od nich.
Každý z nás hádam pozná slovenské príslovie Čo sa v mladosti naučíš, na staré kolená akoby si našiel. Ale medzi slovenskými múdrosťami mi do oka padlo ešte ďalšie: Buď za mladi starcom, aby si na starosť bol mládencom. Čítam ho tak, že v detstve – aj za pomoci dospelých – si treba uvedomelo formovať mnohé, čo neskôr, aj v seniorskom veku, bude veľmi dôležité pre plnohodnotný život.
Bez moralizovania, ale predsa na plné ústa treba pri tejto príležitosť povedať, že je toho veľmi veľa, čo by sa malo medzi najmladšími aj staršími zmeniť k lepšiemu. O nevyhnutnosti skvalitniť náš systém vzdelávania sa už veľa povedalo, ale menej urobilo – a tak k tomu nepridávajme ďalšie slová… Určite by bolo tiež dobre, keby sa mládež viac hýbala a športovala. Mali by sme deti k tomu viesť a podporovať ich – a pokiaľ nám to zdravie dovolí, ísť aj príkladom. Vhodná pohybová aktivita, rekreačný šport a turistika sú významnou súčasťou aktívneho starnutia.
Niekto môže namietnuť – ako môžem byť aktívny, keď mi to môj zdravotný stav nedovoľuje. Rád si však spomeniem na milú slávnosť v jednom zariadení pre seniorov. Pre ružičku a čestné uznanie za svoje aktivity si prišli aj dámy, ktoré sa museli podopierať barličkou, jedna dokonca na vozíčku. Behať síce nedokážu, ale starajú sa o knihy v knižnici, o kvety v celom zariadení…Kým nám funguje hlava a srdce vždy môžeme niečo robiť pre seba aj pre iných…
Až sem sme sa dostali pri úvahách pri príležitosti dňa, ktorý patrí deťom, ale týka sa všetkých. Ale dosť písmeniek, pred záverom jeden z najkrajších citátov na túto tému, ktorý vyriekol už v polovici devätnásteho storočia významný americký kazateľ a sociálny reformátor Henry Ward Beecher: „Deti sú ruky, ktorými sa držíme neba.“
A ako bodka milá fotografia z nedávneho folklórneho stretnutia generácií v Trenčianskych Tepliciach, ktorá o tomto všetkom hovorí viac než slová…
Miloš Nemeček
Foto: Archív
