Martin Martinček je mimoriadnym a jedným z najväčších slovenských umeleckých fotografov. Jeho diela, inšpirované životom prostých ľudí a tatranskou prírodou, sa vyznačujú hlbokým ľudským pochopením. Martin Martinček zomrel pred dvadsiatimi rokmi, v noci na 2. mája 2004.
Ako vyštudovaný právnik nemal umelecké vzdelanie, inšpirovala ho najmä jeho manželka, významná výtvarníčka Ester Šimerová – Martinčeková. V roku 1951 sa s ňou musel nútene vysťahovať z Bratislavy a usadil sa na rodnom Liptove.
Martinček ako právnik pomáhal pri povojnovej obnove krajiny, po komunistickom prevrate čelil vykonštruovaným obvineniam a krátko bol aj uväznený. Musel pracovať ako robotník a profesionálnym fotografom sa stal až v roku 1961. Keďže sám zažil neľahký život v totalite, snažil sa pomáhať ľuďom v ťažkostiach. Keď chodil fotografovať dediny Liptova, poskytoval bezplatne právnické konzultácie.
Martinčekove fotografické cykly inšpirovali režiséra Dušana Hanáka k dokumentárnemu filmu Obrazy starého sveta (1972), ktorý patrí k najvýznamnejším dielam našej kinematografie. Neskôr sa Martinček zameral na prírodu a vytvoril cykly výtvarných fotografií: Nezbadaný svet, Svetlá vo vlnách, Svetlá na veciach zeme, Chvála vody, Chvála slnka.
V roku 1998 mu ako prvému fotografovi udelili Cenu Martina Benku. V roku 2003 získal Štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj slovenskej fotografie. Zomrel 2. mája 2004 v Liptovskom Mikuláši.
Zdroj: Wikipédia
Foto: Web umenia
