Oscarový herec a legenda strieborného plátna Marlon Brando zomrel pred dvadsiatimi rokmi, 1. júla 2004 v Los Angeles vo veku 80 rokov. Často ho označujú za najvýznamnejšieho filmového herca dvadsiateho storočia.
Jeho slovo malo váhu nielen na striebornom plátne, ale aj v reálnom živote. Za mladi rebel a búrlivák sa s vekom zmenil, pôsobil pokojne a dôstojne. Dokonale to vedel využiť aj počas svojej mimoriadne úspešnej hereckej kariéry.
Marlon Brando sa narodil 3. apríla 1924 v meste Omaha v štáte Nebraska. Na hereckej scéne pôsobil viac ako polstoročie. Oscarov získal za postavy vo filmoch V prístave (1955) a Krstný otec (1973).
Gangsterská dráma The Godfather (Krstný otec, 1972), nakrútená podľa rovnomenného bestselleru Maria Puza v hlavnej úlohe s Marlonom Brandom, sa komerčne aj umelecky zaradila k prelomovým dielam tzv. Nového Hollywoodu. Príbeh newyorskej mafiánskej rodiny, ktorej tvrdou rukou šéfoval don Corleone v interpretácii Marlona Branda, bol ovenčený tromi Oscarmi (najlepší film, scenár podľa predlohy a mužská postava).
Slávu mu priniesli už postavy vo filmoch režiséra Eliu Kazana z 50. rokov minulého storočia. Bolo to filmové spracovanie diela Tennessee Williamsa – Električka zvaná túžba (1951) a film V prístave (1954). Stvárnenie postavy v prvej spomínanej snímke mu prinieslo prvú z viacerých nominácií na Oscara. Za úlohu bývalého boxera Terry Malloneyema vo filme V prístave získal Brando v roku 1955 prvého Oscara.
Keď mal 18 rokov začal študovať herectvo a účinkovať na divadelných doskách na Broadwayi. Práve režisér Kazan ho po niekoľkých úlohách pozval do Actor’s Studia, jednej z najprestížnejších divadelných škôl v New Yorku, ktorej bol spoluzakladateľom. Mladých hercov škola učila metóde, založenej na psychoanalytickom rozbore motivácií stvárňovanej postavy.
Bol predstaviteľom nového realizmu vo filme. Jeho veľký herecký talent, pretavený do mnohých filmových úloh, ho predurčoval k sláve, obdivovali ho diváci na celom svete. Bolo pozoruhodné, ako sa s vekom menil nielen osobne, ale sa aj dokázal vžiť postupne do najrôznejších postáv nielen vekom, ale aj charakterom.
Priam neuveriteľné sú premeny od postáv mladých rebelov najmä vo filmoch s ním výrazne spojeného režiséra Kazana cez provokatívne a pre mnohých poburujúce Posledné tango v Paríži po Krstného otca a úlohy zrelých až starnúcich mužov.
V roku 1950 debutoval vo filme Muži, v ktorom hral vojnového invalida. V ďalšej snímke režiséra Kazana Viva Zapata (1952) si zahral mexického Indiána, ktorý sa stáva vplyvom moci nespravodlivým a brutálnym.
Marlon Brando hral aj v mnohých ďalších filmoch, napríklad v snímke Julius Caesar (1953), Divoch (1953), Mladé levy (1958), Vzbura na Bounty (1962), Grófka z Hongkongu (1967), Štvanica (1966), Grošovaný kôň (1966), Candy (1968), Ostrov v ohni (1969), Posledné tango v Paríži (1972), Superman (1978), Apokalypsa (1979), Peniaze zadarmo (1998).
Hoci bol mimoriadne populárny, miláčik žien a vzor drsných mužov, svoju slávu si veľmi nevážil. Svedčia o tom jeho slová: „Sláva bola a je prekliatím môjho života a bolo by mi lepšie bez nej.“
Posledný film, v ktorom si zahral spolu s Robertom De Nirom a Edwardom Nortonom, bola kriminálna dráma Kto z koho (2001).
Zdroj a foto: ČSFD
