Britský filmový režisér Alfred Hitchcock je vďaka svojim filmom ako napríklad Psycho a Vtáci považovaný za majstra hororu a psychotrileru. Narodil sa pred 125 rokmi 13. augusta 1899 v londýnskom Leytonstone vo Veľkej Británii.
Karikatúry, ktoré ako bankový úradník kreslil zo záľuby, uverejňovali viaceré časopisy a tento koníček ho priviedol už v roku 1920 k filmu, vtedy ešte nemému, kde kreslil titulky. Od roku 1922 písal scenáre, pôsobil ako výtvarník a bol asistentom réžie. V roku 1925 dostal príležitosť režírovať prvý film Bludisko lásky, nakrútený v koprodukcii s Nemeckom.
Za prvý Hitchcockov debut v žánri trileru považujú jeho tiež ešte nemý film Príšerný hosť z roku 1927 o povestnom londýnskom vrahovi z konca minulého storočia. Od roku 1939 pracoval väčšinou v USA, kde aj 29. apríla 1980 v Los Angeles vo veku 80 rokov zomrel.
Málokto nepozná krátke mysteriózne poviedky tohto slávneho autora na rôzne témy. Prevažuje v nich tajomná atmosféra z neznámeho, strach a miestami pousmiatie sa nad skvelým vypointovaním príbehu. Televízny seriál Príbehy Alfreda Hitchcocka je jeden z najväčších seriálov s touto tematikou na svete čo do počtu epizód.
Najslávnejšie filmy
Najslávnejšími sa stali jeho filmy Rebecca, Ani tieň podozrenia, výrazne zaujala snímka Okno do dvora v roku 1954, Muž, ktorý vedel priveľa, Vertigo a Na sever severozápadnou linkou. Doslova ikonami hororu sa stali Psycho a Vtáci. Potom ešte natočil Marnie, drámu zo špionážneho prostredia Torn Curtain a film Topaz.
V roku 1972 sa Hitchcock vrátil nakrátko do Londýna, kde nakrútil zaujímavú snímku Šialenstvo. Posledným jeho filmom bola komédia s trilerovou zápletkou Rodinné sprisahanie v roku 1976. Vo väčšine jeho filmov ho možno zazrieť v niekoľkosekundovej úlohe. Hitchcock je držiteľom ceny Irving G. Thalberg Memorial Award za celoživotné dielo, v zbierke jeho ocenení však chýbal Oscar.
Po druhej svetovej vojne Hitchcocka angažovali v projekte, ktorého výsledkom mal byť film o oslobodení nacistických koncentračných táborov. Hitchcock si pred začiatkom práce prezrel dostupný filmový materiál britskej a sovietskej armády, natočený prevažne v koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Zábery ho tak šokovali, že bol opäť schopný pokračovať v práci až po týždni. Skutočnosť bola krutejšia ako jeho najstrašidelnejšie horory…
Zdroj a foto: Wikipédia, ČSFD, Teraz.sk
