Iba pred krátkym časom sme si pripomenuli nedožitých sto rokov od narodenia majstra Ladislava Chudíka. A 29. júna je to deväť rokov, čo odišiel do hereckého neba. O jeho živote a tvorbe sa právom povedalo a určite ešte napíše nemálo. Skúsme sa teraz venovať niečomu, čo hovorí o večnosti…
Ladislav Chudík sa narodil v Hronci, na Horehroní, obklopený prírodou Veporských vrchov, Poľany a Nízkych Tatier. Tento kraj mu prirástol k srdcu, obzvlášť vrch Hájny grúň. Sem sa herec utiekal pred životnými strasťami, tu hľadal odpovede na mnohé zo svojich otázok. Tento jeho glorifikovaný vrch sa mu nakoniec stal aj miestom jeho posledného odpočinku.
O smrti Chudík premýšľal často, dokonca aj o tej svojej. Do svojho zápisníka si poznačil:„Hájny grúň sa pre mňa stal symbolom túžby vyjsť z doliny na kopec a rozhliadnuť sa. To je niečo, čo si nesiete po celý život so sebou a nikto vám to nemôže vziať. Tak odchádzame! Hrozné je, že otupievam. Pripravuje sa duch i telo na odchod? Musím zapísať raz podrobnejšie, čo si želám po smrti. Rozptyl prachu na Hájnom grúni.“
A tak sa stalo. Ladislav Chudík nemá hrob. Jeho popol splynul s miestom, ktoré tak miloval. Na tomto mieste je dnes pamätník, ktorý nám tohto významného herca pripomína. Pamätník symbolizuje scenár, ktorého listy rozfukuje vietor. Na každom z listov je uvedené dielo, ktorým sa Ladislav Chudík preslávil. Ako sám raz povedal: „Nie sme tu preto, aby sme si svoj život len odžili, ale aby sme po sebe niečo nechali a o niečo sa aj pričinili.“ Jemu sa táto myšlienka dokonale naplnila.
Na listoch pamätníka samozrejme nemôže chýbať ikonická postava Quentina z Millerovej drámy Po páde, ktorú viacerí, čo toto predstavenie mali šťastie osobne vidieť, považujú hádam za vrchol Chudíkovej hereckej tvorby. Isteže je tu primár Sova, kde osoba herca a postava ideálne splynuli a na obrazovkách sa k nej vracajú ďalšie a ďalšie generácie. A nemôže chýbať Tančiareň ako záver jeho neuveriteľnej kariéry.
Tieto a ďalšie diela sú legendárne. Ale majster Chudík by zrejme poznamenal, že oveľa veľkolepejšia je nádhera, ktorú tu na Hájnom grúni a vôkol neho vytvorila príroda. A tak na pamätníku sú tieto jeho slová:
,,… ďakujem, že sa mi splnilo želanie, aby sa môj prach rozptýlil na milovanom Hájnom grúni,
kde som od detstva rád chodieval, premýšľal, sníval a tešil sa z krásy okolitej prírody a hôr, ktoré ma očarili tak, že som si veľmi prial sa sem vrátiť.
Zdroj a foto: SAD Zvolen
