Moderná slovenská spoločnosť je už nepredstaviteľná bez aktívnej a širokej účasti žien vo všetkých sférach. Napriek tomu nemožno povedať, že v tomto smere nemáme žiadne problémy. Naopak. Určitým spôsobom ich zvýraznil minulý rok – rok pandémie, keď vzrástol počet prípadov domáceho násilia, viac problémov s pracovnými miestami mali aj ženy.
A predsa je dnešné postavenie žien priepastne lepšie, než bolo ešte začiatkom minulého storočia, o 19. storočí ani nehovoriac. Ženy boli bez možnosti vzdelávať sa, bez „ženských“ kníh, bez časopisov a spolkov, bez jaslí a škôlok, bez dievčenských škôl… A trvalo v niektorých smeroch 50 rokov, kým niektoré z naznačených nedostatkov z hľadiska postavenia žien Živena odstránila.
V histórii Slovenska nájdeme mnoho príkladov žien – osobností, ktoré venovali mimoriadne veľa úsilia na tomto poli. O šiestich nich je aktuálna výstava v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Výstava hovorí o Elene Maróthy Šoltésovej, Terézii Vansovej, Ľudmile Podjavorinskej, Božene Slančíkovej Timrave, Hane Gregorovej a Ľudmile Groeblovej.
Elena Maróthy Šoltésová (1855 – 1939) – Mimoriadne veľa úsilia venovala povzneseniu žien. Po presídlení do Martina sa stala aktívnou a najvýznamnejšou členkou, podpredsedníčkou (1883) a neskôr predsedníčkou (1894-1927) Živeny, ktorá bola po zaniknutí Matice slovenskej jediným celonárodným kultúrnym spolkom. Spolu s T. Vansovou stála pri zrode časopisov Dennica (redigovala T. Vanasová), Živena a Letopisy Živeny (od 1910, redigoval S. Hurban-Vajanský). Po celom Slovensku začali vznikať pobočky Živeny a z ich iniciatívy školy a vzdelávacie kurzy pre dievčatá a ženy. Rovnako vo svojich článkoch bojovala za zošľachtenie vzťahu medzi ľuďmi, proti zastaralým názorom o menejcennosti ženy, proti jej podceňovaniu. Vo vzdelaní videla mravnú zbraň a oporu.
Možno práve preto, že jej sa túžba po vzdelaní nenaplnila, ho ona chcela poskytnúť iným dievčatám a ženám – zakladala pre ne časopisy a jej celoživotný boj za založenie dievčenskej školy sa splnil až v roku 1919.
Jej aktivity mali medzinárodný kontext a v roku 1930 vyšiel portrét E. M. Šoltésovej a Živeny v knihe E. Kernovej: Vedúce ženy Európy. Kniha predstavovala 25 Európaniek, ktoré sa venovali problematike ženskej otázky a zamestnanosti žien.
Jej celoživotné dielo chcela oceniť Slovenská univerzita v Bratislave udelením čestného doktorátu. Elena M. Šoltésová však ponuku odmietla so slovami: „Doktorát patrí iba študovaným ľuďom, ktorí dlhé roky sa trudili, aby svojou vedou prispeli národu a svetu, a nie spisovateľke, ktorá vcelku len málo napísala.“
Príbehom Sirota Podhradských sa Terézia Vansová (1857 – 1942) stala v roku 1889 prvou Slovenkou, ktorej vyšiel román. Vo svojich dielach farbisto opisuje vtedajšiu spoločnosť – častokrát s nádychom „pikošiek“, aby zaujala. Ale popisuje aj módu, bývanie, bežný život. Všestranná autorka založila prvý ženský časopis Dennica, ktorý mal v čase rozkvetu až niekoľko tisíc predplatiteľov. Dokonca vďaka Vansovej kontaktom s holandskou novinárkou A. H. Jakobsenovou sa časopis v roku 1899 dostal na svetovú výstavu ženského hnutia.
Zbierkou básní Z vesny života (1895) sa Ľudmila Podjavorinská (Riznerová) (1872 – 1951) stala prvou ženou – poetkou, ktorá vydala svoje básne knižne. „Hoci jej život plynul pokojne, jej vnútorný život bol mnohorozmerný a zložitý. Premietol sa doň životný údel nevydatej ženy i samotné osobnostné a umelecké dozrievanie,“ hovorí kurátorka výstavy v SNK-SNLM. Do histórie sa zapísala ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti.
Božena Slančíková Timrava (1867 – 1951), dcéra evanjelického farára v Polichne, istému redaktorovi raz povedala, že ju neovplyvnil žiadny spisovateľ – rada ich čítala všetkých, ale ona chcela písať inak, ako písali oni. Čo najvernejšie sa teda snaží vykresliť svojich hrdinov, bežné situácie, život a stáva sa hlavnou predstaviteľkou kritického realizmu. Svoj život prežila slobodná v okolí bola známou pekárkou a krajčírkou. Na výstave si rozhodne zaslúži pozornosť Timravin zošit z rokov 1886 – 1897 so 140 básničkami, ktorých spoločnou črtou je nenaplnená túžba po láske.
Obhajkyňa emancipačných snáh žien, spisovateľka a osvetovo činná Hana Gregorová (1885 – 1958), bola v mladosti ochotníckou herečkou. A to úplne stačilo na to, aby z nej nebola žienka domáca. Aj keď jej matka hľadala manžela, neskrotná tmavovláska jej miesto varenia a šitia stále utekala ku knihám. Nakoniec si našla spriaznenú dušu sama – už vtedy váženého spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Ona ho očarila najmä prehľadom v literatúre a „vlastnou hlavou“, ona zas predpokladala, že spisovateľ snáď od nej nebude žiadať teplé večere. Medzi bojovníčky za emancipáciu slovenských žien sa však oficiálne zaradila až v roku 1912 prednáškou o ženách na večierku Živeny a zbierkou Ženy. Zosypala sa na ňu doslova spŕška urážok a osočovania a to nielen od mužov, ale aj žien – najmä matiek – ktorým „balamutila“ mladé dcéry.
Ľudmila Groeblová (1884 – 1968), dcéra holíčskeho učiteľa Pavla Groebla je dnes priemerne vzdelanému Slovákovi neznáma autorka. „A pritom táto absolventka českých škôl, Karlovej univerzity a absolventka študijného pobytu na univerzite v Grenobli, patrila k najvzdelanejším a najrozhľadenejším Slovenkám svojej doby,“ vysvetľuje kurátorka výstavy J. Kováčová. Nielen vzdelaná, ale aj krásna študentka germanistiky a bohemistiky v Prahe sa stala múzou študenta chémie a básnika Jána Bottu (neskôr známeho ako Ivan Krasko). Do povedomia sa dostala svojou básnickou tvorbou i literárnymi recenziami, avšak radíme ju k autorom slovenskej moderny. Po vydaji za historika Václava Chaloupeckého pomaly prestala publikovať, hoci literárne aktívna bola aj naďalej. Keďže manželia si boli rovnocennými partnermi, ich manželstvo sa vymykalo dobovým konvenciám.
Životy šiestich žien, ktoré poznáme ako spisovateľky, približuje od konca novembra 2020 výstava Premeny múzy alebo Ženy nového veku v Literárnom múzeu SNK. Nestali sa, ako bývalo vtedy zvykom, len inšpiráciou muža, ale samy tvorili umenie. A tým sa stali výnimočnými. Svojimi aktivitami búrali rodové stereotypy a predsudky. Vďaka nim svitlo ženám v Československu na lepšie časy.Výstava potrvá do 15. mája 2021.
Michal Beňadik
foto: Literárny archív SNK
Horné foto:
Terézia Vansová (zľava) s Elenou Maróthy-Šoltésovou. Foto: Otto Lechnitzky, Banská Bystrica (Literárny archív SNK
