Stalo sa vám v poslednom čase, že ste si nevedeli spomenúť na meno svojho obľúbeného herca alebo ste ostali stáť vo dverách kuchyne s otázkou „Čo som to tu vlastne chcel/a?“. Pokiaľ áno, nasledujúce riadky sú určené práve pre vás.
Veru, rovnako ako svaly, aj mozog s pribúdajúcim vekom postupne stráca svoj objem a aj keď stále funguje na jednotku, občas to trošku zaškrípe. Mozog takisto ako svaly potrebuje tréning, ideálne kombinovaný, pozostávajúci z kognitívneho tréningu, ktorého cieľom je udržiavať základné mentálne alebo kognitívne funkcie, ku ktorým patrí pamäť, učenie sa alebo rozhodovacie schopnosti. Kognitívny tréning prebieha pomocou učenia sa nových informácií, lúštenia krížoviek alebo sudoku a ďalších mentálnych aktivít. Ale nás teraz zaujíma aj tá ďalšia zložka, ktorou je pravidelné cvičenie. V posledných rokoch rastie počet štúdií, ktoré potvrdzujú pozitívne pôsobenie cvičenia na mozog sprostredkované viacerými mechanizmami.
No a teraz prichádza na scénu kognitívny tréning. Skúste sa trochu rozpamätať na to, čo sme sa spolu naučili pri čítaní nášho seriálu Ako v seniorskom veku dospievať s gráciou. Takže … štúdie naznačujú, že už jednorazové cvičenie s intenzitou minimálne 70% maximálnej pulzovej frekvencie mení prekrvenie v mozgu a pravidelné aeróbne cvičenie môže zlepšiť prietok krvi v mozgu v dlhodobom horizonte. Pravidelné aeróbne cvičenie má schopnosť spomaliť zhoršovanie prietoku krvi mozgom a dokonca ho i zlepšiť. Neviete si spomenúť, ktoré cvičenie je aeróbne? Tak napríklad rezká chôdza, plávanie, tanec alebo jogging.
Silový tréning má rovnako pozitívny vplyv na kognitívne funkcie, pričom výsledky štúdií poukazujú na výraznejší efekt pri dlhodobom pravidelnom cvičení aspoň trikrát do týždňa. Ak vás teda oslovilo cvičenie s posilňovacou gumou alebo uprednostňujete cvičenie s činkami pred tancom, aj vy môžete rátať so zlepšením.
Kognitívny tréning aj fyzická zdatnosť
Veľmi dôležitým parametrom je fyzická zdatnosť organizmu, čiže jeho schopnosť vykonávať cvičenie alebo inú pohybovú aktivitu čo najoptimálnejšie. Stredná a vysoká úroveň fyzickej zdatnosti zvyšuje kapacitu srdcovocievneho systému a významne znižuje riziko náhlej cievnej mozgovej príhody, či úmrtia na toto akútne poškodenie ohraničenej oblasti mozgu. Zlepšenie prietoku krvi v mozgu tak nepochybne patrí k ochranným faktorom vzniku mozgovo-cievnych ochorení (napr. vaskulárna demencia). Iste si spomeniete, ako sa dá otestovať fyzická zdatnosť. Napokon venovali sme tomu jeden celý článok v januári.
Fyzická aktivita sa tiež spája s produkciou bioaktívnych látok, ktoré sa uvoľňujú zo svalu počas cvičenia. Spektrum týchto látok pôsobí lokálne vo svale, no prostredníctvom krvi sa dostáva aj k ďalším orgánom. Tieto bioaktívne látky by sme mohli prirovnať k listovým zásielkám, ktorými posiela sval informácie o svojich aktuálnych potrebách ostatným orgánom (počas cvičenia, ale aj po jeho skončení). Označenie list nie je náhodné, pretože niektoré látky sa posielajú uzavreté v „obálkach“, aby telo zabezpečilo, že sa dostanú presne k bunkám v konkrétnych orgánoch. Svalmi produkované látky závisia od typu, intenzity a trvania cvičenia, ako aj od úrovne trénovanosti človeka.
Doteraz poznáme už niekoľko stoviek týchto látok. Svojim pôsobením môžu ovplyvňovať nielen jednotlivé orgány ale aj metabolizmus. Predpokladá sa, že niektoré z nich dokážu prechádzať krvou až do mozgu, kde prispievajú k tvorbe látok zodpovedných za zachovanie neurónov, teda buniek mozgu zodpovedných za riadenie organizmu a samozrejme aj za myslenie, či k tvorbe nových prepojení medzi neurónmi, čo je vlastne podstata učenia. Prispievajú tiež k vzniku nových neurónov v niektorých častiach mozgu, tzv. neurogenéze. Jednou z oblastí je hippokampus, ktorý predstavuje centrum zodpovedné za tvorbu, spravovanie a vybavovanie pamäťových stôp. Hippokampus je teda ten nespratník, ktorý občas spôsobí, že nevieme, kam sme položili okuliare alebo ako sa volá osoba, ktorá nás práve pozdravila.
Keď hovoríme o vzťahu cvičenie – mozog, určite nemôžeme opomenúť vplyv na príjem stravy a aktuálny mentálny stav. Pri cvičení sa aktivujú v mozgu mechanizmy, ktoré vplývajú na centrum odmeny. Práve preto nemáme hneď po cvičení hlad, a to najmä po vysoko-intenzívnom aeróbnom tréningu. Pravidelné cvičenie, bez ohľadu na intenzitu, tiež vedie k zmierneniu depresívnych symptómov.
Náš exkurz ukončíme tým, že cvičením regulované bioaktívne látky veľmi pravdepodobne vo veľkej miere sprostredkovávajú pozitívne efekty pravidelného cvičenia. Nedostatok pohybovej aktivity môže viesť k zmene spektra a koncentrácie týchto látok. To sa môže podieľať na vzniku chronických ochorení ako napr. cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak alebo rôzne formy demencie.
Ak ste sa dodnes nehýbali, nezúfajte. Dobrou správou je, že je jedno, v akom veku začneme cvičiť. Tieto mechanizmy fungujú aj v zrelšom období života a pozitíva cvičenia sa isto dostavia.