O cenu Fénix – Kultúrna pamiatka roka sa uchádza v konkurencii ďalších 32 kultúrnych pamiatok Kaštieľ Pálffy vo Svätom Jure. Projekt, ktorý po citlivej rekonštrukcii opäť láka návštevníkov na kvalitnú gastronómiu, kultúrne podujatia, krásne eventové priestory a nezabudnuteľné zážitky.
Pamiatka bola dlhšiu dobu pred obnovou využívaná len minimálne a väčšina priestorov chátrala. Negatívne dôsledky mali aj necitlivé zásahy z minulosti. Nový vlastník preto musel vykonať komplexnú rekonštrukciu a obnovu všetkých súčastí rozsiahleho objektu kaštieľa. V prvej fáze prebehli relevantné pamiatkové výskumy –archeologický, historický a architektonický.
Pri adaptácii kaštieľa na nové využitie je v maximálnej miere zohľadnená záchrana a prezentácia pamiatkových hodnôt. Po obnove Pálffyovský kaštieľ vo Svätom Jure poskytuje širokú ponuku služieb vyššieho štandardu v oblasti gastronómie, firemných a eventových podujatí a tiež ubytovanie. Sídli tu aj vinárstvo a remeselný pivovar.
Príbeh s dobrým koncom
Svätojurské víno malo koncom stredoveku povesť toho najlepšieho vo vtedajšej Bratislavskej stolici a obchodovanie s vínom bolo zároveň významným zdrojom príjmov cisárskej pokladnice. Bola to zrejme práve dobrá povesť miestneho vína a všeobecná prosperita mestečka, ktorá do Jura prilákala savojského šľachtica a vzdelanca Šimona Cayro. Niekedy pred rokom 1543 si tu kúpil staršiu kúriu v blízkosti východnej línie mestských hradieb. Výskumy naznačujú, že jej stavebný základ mohol mať pôvod dokonca až v 13. storočí. V roku 1575 sa stal záložným majiteľom kúrie Ján Krušič z Lepohlavy a po ňom jeho vdova Katarína Pálffyová.
Keď sa Katarína Pálffyová s druhým manželom Štefanom Illesházym rozhodli presťahovať z hradu Biely Kameň do Jura, kúriu dali rozsiahlo prestavať. V r. 1609 tak vznikol poschodový renesančný kaštieľ s nepravidelným pôdorysom, veľkorysými pivnicami a vlastnou studňou. Dodnes je nazývaný ako Pálffyovský. V polovici 18. storočia dostavali časť uličného krídla a koncom 19. storočia celý objekt romanticky upravili. Vonkajšiemu uličnému krídlu s ústredným podjazdom dominuje nárožná veža, farebná bosáž nároží a výrazné farebné rámovanie okien. Vnútorné krídlo je zalomené v tvare „L“ a vo väčšej miere si zachovalo pôvodný renesančný charakter.
Sú v ňom aditívne radené miestnosti, valené klenby s lunetami a schodisko s krytou arkádou. Stavbu kaštieľa pripomína reliéfny kameň s erbami Pálffyovcov a Illesházyovcov nad portálom na pravej strane nádvoria. V nasledujúcich storočiach Pálffyovci ako rezidenčné sídla preferovali hrad Červený Kameň, zámok v Pezinku a kaštiele v Budmericiach a v Malackách. Kaštieľ vo Svätom Jure využívali skôr ako hospodárske a administratívne centrum svojho panstva, prípadne ho prenajímali. Gróf Ján Pálffy, posledný majiteľ kaštieľa, bol veľkým mecénom umenia a vynikal aj charitou.
Svoj plat bratislavského župana vynakladal na pomoc chudobe. V r. 1907 venoval kaštieľ Detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave. Zároveň poskytol finančné prostriedky na úpravu kaštieľa pre rekonvalescenčné pobyty chorých detí. Za socializmu štát zriadil v kaštieli nájomné byty a neskôr prešiel do správy jednotného roľníckeho družstva. K devastácii historických hodnôt dochádzalo aj po tom, ako bol objekt v r. 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Tento príbeh má však dobrý koniec a dnes kaštieľ slúži nielen šľachte, ale širokej verejnosti. Tá má tiež možnosť zahlasovať za to, aby práve Kaštieľ Pálffy získal cenu Fénix – Kultúrna pamiatka roka.
Zahlasovaním za najkrajšiu obnovenú národnú kultúrnu pamiatku budete zaradení do súťaže o pekné výhry.
Pozrite si pravidlá hlasovania, viac informácií k priebehu súťaže aj všetky nominované pamiatky.
Zdroj a foto: Kaštieľ Pálffy
