Režisér Juraj Herz nakrútil viacero skvelých aj oceňovaných filmov. Okrem filmu mal aj inú vášeň – ženy. Práve si pripomíname jeho nedožitých 90 rokov. Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku. Jeho rodičia boli židovského pôvodu a celá rodina si prešla koncentračnými tábormi.
Režisér Juraj Herz patril k najvýraznejším postavám českej aj slovenskej kinematografie. Počas komunistického režimu často zápasil s hrozbami a zákazmi, či so zásahmi schvaľovacích komisií. Jeho legendárny film Spalovač mrtvol putoval rovno do trezoru. Väčšina jeho filmov sa stretla s pozitívnym diváckym ohlasom – medzi nimi aj jedna z najlepších slovenských komédií Sladké starosti.
Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku. Jeho rodičia boli židovského pôvodu, počas druhej svetovej vojny ešte stihli formálne konvertovať na evanjelikov, ale ani to nezabránilo ich deportácii do koncentračného tábora v nemeckom Ravensbrücku. Neskôr ich rozdelili a desaťročný Juraj Herz sa dostal do Sachsenhausenu.
Po vojne sa vrátili do Kežmarku. Tu Juraj Herz študoval na miestnom gymnáziu. Mal dvoch mladších bratov a ich otec si prial, aby sa zo synov stali poštári. Mladého Juraja Herza aj presvedčil, avšak tento pokus vydržal jeden deň, keď ho večer z pošty v Ľubici vyhodili.
Absolvoval štúdium v odbore fotografia na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave. V tom istom roku úspešne zložil herecké skúšky na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Rektor školy Janko Borodáč mu však oznámil, že ho nemôžu prijať pre jeho výzor, pretože by nemal z vtedajšieho hereckého repertoáru čo hrať…
Herecké začiatky a legendárny Spalovač mrtvol
Odišiel do Prahy, kde vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení. Krátko pôsobil ako herec a režisér divadla Semafor, neskôr bol asistentom réžie a režisérom Filmového štúdia na Barrandove v Prahe. Herecky debutoval vo filme režiséra Zdeňka Brynycha Každá koruna dobrá. Objavil sa v takmer tridsiatich filmoch, napríklad v komédii Václava Vorlíčka Což takhle dát si špenát, či vo vlastnom filme Buldoci a třešně.
Svoj režijný debut Juraj Herz nakrútil v roku 1965, išlo o stredometrážny film Sběrné surovosti. Prvý celovečerný film Znamení raka dokončil o rok neskôr. V roku 1968 nakrútil legendárny film Spalovač mrtvol podľa literárnej predlohy Ladislava Fuksa s nezabudnuteľným Rudolfom Hrušínskym v hlavnej úlohe.
Za televízny film Sladké hry minulého leta podľa poviedky Guya de Maupassanta získal Herz cenu Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo. Drámu Petrolejové lampy premietali na Filmovom festivale v Cannes, priaznivý ohlas mal aj hororový príbeh Morgiana, v ktorom sa hlavnej dvojroly ujala Iva Janžurová.
Príkazy, zákazy a emigrácia
Komédiu Holky z porcelánu v roku 1974 Juraj Herz nakrútil pod hrozbou, že mu zakážu filmovať, pokiaľ neurobí film o robotníckej triede. Schvaľovacia komisia však s výsledkom nebola spokojná – vytkla režisérovi, že z robotníčok urobil ľahké ženy a pred zákazom ho zachránila až výborná návštevnosť filmu. V roku 1975 nakrútil Juraj Herz detektívku Holka na zabití a o rok neskôr drámu Den pro mou lásku. V roku 1978 dokončil rozprávkové príbehy Panna a netvor a Deváté srdce. K hororovému žánru sa vrátil v roku 1981 snímkou Upír z feratu, v tom istom roku nakrútil aj komédiu Buldoci a třešně.
Stredoveký príbeh Straka v hrsti zaujal aj vďaka hudbe Michaela Kocába a Michala Pavlíčka – skupina Pražský výběr dokonca takto nazvala aj svoj debutový album, z ktorého väčšina piesní vo filme zaznela. S Kocábom ako autorom hudby Herz spolupracoval aj na filme Sladké starosti, ktorý sa stal jednou z najobľúbenejších slovenských komédií – aj vďaka hereckým výkonom Emila Horvátha mladšieho či Andreja Hryca.
Po mnohých príkazoch, zákazoch a zásahoch do filmov Juraj Herz v roku 1987 emigroval do Nemecka. Nakrútil klasické a moderné filmové rozprávky Žabí kráľ, Hloupá Augustína, Císařovy nové šaty, viac sa však venoval tvorbe dokumentárnych a televíznych filmov a seriálov pre zahraničné spoločnosti a pohyboval sa medzi Prahou a cudzinou. Medzi jeho posledné snímky patrí horor T.M.A. a film Habermannův mlýn, nominovaný na Českého leva. Jeho posledným dielom bol krátky film Čestný občan v rámci celovečerného filmu Slovensko 2.0 v roku 2014.
Oveľa mladšie partnerky
Média samozrejme nemohli obísť jeho vzťah ku krásnym a podstatne mladším ženám. Za jednu z najkrajších českých herečiek považovali mladučkú Terezu Pokornú. Juraj Herz jej dal úlohu vo svojom filme Galoše šťastia v roku 1985 a už počas nakrúcania sa 22-ročnej herečke začal dvoriť. On mal o 26 rokov viac, ale bola z toho veľká láska a o dva roky aj svadba. Narodila sa im dcéra a rozviedli sa po štvrťstoročí v roku 2011.
Ďalšia partnerka bola mladšia o tri desaťročia a režisér si ju našiel opäť pri nakrúcaní, išlo o film Habermannův mlýn, uvedený do kín v roku 2010. Tou vyvolenou bola Martina Hudečková, ktorá sa ešte viac než pred kamerou preslávila skvelým dabovaním viacerých svetových hviezd.
Režisér Juraj Herz zomrel v Prahe 8. apríla 2018 vo veku 83 rokov.
Zdroj a foto: ČSFD, Wikipédia, Teraz.sk, ahaonline.cz, novinky.cz
