Július Pántik patril ku generácii hercov, ktorá položila základy slovenského dramatického umenia v povojnovom období. Hral v takmer stopäťdesiatich filmoch, v televíznych inscenáciách, či seriáloch – a práve jeden z nich utkvel v pamäti dospelým a detským divákom: v seriáli večerníčkov o Bambuľke stvárnil deda Jozefa. Navždy sme sa s ním rozlúčili 25. augusta 2002.
Pántik sa venoval aj divadelnej a filmovej réžii a vynikal v recitačnom umení. Jeho charakteristický hlasový prejav bol vďačnou inšpiráciou pre imitátorov, čo dokázal Michal Dočolomanský v legendárnej scénke z programu Ktosi je za dverami Milana Lasicu a Júliusa Satinského.
Július Pántik sa narodil 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach neďaleko Veľkého Krtíša. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Gymnázium navštevoval v Banskej Štiavnici. Hoci spočiatku odišiel do Bratislavy študovať právo, zlákalo ho herectvo. Začal študovať na bratislavskom Štátnom konzervatóriu, ktoré úspešne absolvoval v roku 1944. Ešte počas štúdia v roku 1942 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla, v Bratislave, v ktorom pôsobil až do roku 1992, keď odišiel do dôchodku. Rozlúčil sa hrou režiséra Martina Hubu „Zo života dážďoviek“.
Od roku 1947 sa venoval i pedagogickej činnosti. Učil na odbornom doškoľovacom kurze na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a neskôr na Vysokej škole múzických umení, kde získal v roku 1959 akademický titul docenta.
Od milovníka po veľké charakterové úlohy
Vynikajúco sa našiel v postavách slovenskej literárnej klasiky, ktorej diela čerpajú námety z dedinského prostredia. Hoci zamladi začínal na javisku ako milovnícky typ, neskôr sa prepracoval k veľkým charakterovým úlohám. Jeho herecké majstrovstvo sa vyznačovalo striedmymi gestami a nezameniteľným hlasovým prejavom.
Na plátne sa objavil už v roku 1946 ako Mišo vo filme Varúj…! režisérov Paľa Bielika a Martina Friča. Takisto si zahral v komédii Čertova stena či v hudobno-tanečnej snímke Rodná zem. Ďalšími hodnotnými dielami, v ktorých si Pántik zahral, je film Prípad pre obhajcu a tiež komorná tragikomédia Kým sa skončí táto noc. V roku 1966 ho obsadil Andrej Lettrich do úlohy Gazdíka vo svojej kriminálke Vrah zo záhrobia.
V pamäti dospelých aj detských divákov
Pod filmom Pštrosí večierok z roku 1969 je Pántik podpísaný aj ako režisér. V roku 1973 mu Jozef Zachar zveril hlavnú rolu v snímke Očovské pastorále. V tom čase patril Július Pántik k najobsadzovanejším televíznym hercom. K jeho popularite prispeli aj televízne seriály, napríklad Nepokojná láska alebo Útek zo zlatej krajiny, inšpirovaný prózou Jacka Londona.
Dodnes v pamäti je však najmä seriál večerníčkov Bambuľkine dobrodružstvá, ktorý v roku 1982 nakrútil Juraj Lihosit. Pántik v ňom stvárnil dobrosrdečného deda Jozefa.
Do dôchodku odišiel ako sedemdesiatročný v roku 1992. Rozlúčil sa hrou režiséra Martina Hubu Zo života dážďoviek. Posledné roky života prežil v ústraní. Zomrel 25. augusta 2002 v Bratislave vo veku 80 rokov. V Banskej Štiavnici na budove gymnázia je pamätná tabuľa, ktoré pripomína, že tu maturovali Július Pántik aj Gustáv Valach. V bratislavskej mestskej časti Dúbravka majú od mája 2012 Pántikovu ulicu, ktorá nesie meno nezabudnuteľného slovenského herca Júliusa Pántika.
Zdroj a foto: Wikipédia, ČSFD, Teraz.sk, My Žiar
