Ten deň pred 40 rokmi je navždy zapísaný do histórie slovenského horolezectva zlatými aj čiernymi písmenami. 15. októbra 1984 Zoltán Demján a Jozef Psotka bez použitia kyslíka vystúpili na najvyšší vrch sveta Mount Everest, čo bol nie iba v tom čase mimoriadne cenený výkon. Na spiatočnej ceste z vrcholu však Jozef Psotka zahynul…
Jozef Psotka bol významný slovenský horolezec, jeden z najlepších výškových v histórii bývalého Československa. Jeho meno vzbudzovalo ľudský i profesionálny rešpekt doma aj v zahraničí. Bol účastníkom mnohých horolezeckých expedícií v Himalájach, Hindukuši, Altaji, na Kaukaze, v Alpách a vo Vysokých Tatrách. Prezývali ho Juzek alebo robotník hôr. Vo svojej dobe bol najstarším človekom, ktorý stál na vrchole Mount Everestu prvovýstupom a bez kyslíka, mal vtedy 50 rokov a 246 dní.
Expedícia na Everest v roku 1984 bola sprevádzaná mnohými finančnými aj organizačnými ťažkosťami, napokon sa ju však podarilo realizovať, bolo v nej 16 horolezcov, dvaja lekári, dvaja filmári a štyria vedci. Základný tábor bol vybudovaný vo výške 5400 metrov a vo výške 8300 metrov postavili stan pre vrcholové družstvo. Ako prvý sa mal z čs. výpravy o vrchol pokúsiť Ján Porvazník. Mal však problémy s očami a tak sa namiesto neho do 8848 metrovej výšky vydali Jozef Just a šerpa Ang Phurb. Takisto boli neúspešní, naspäť ich zahnala víchrica.
Legendárny výstup a tragický zostup
Ďalšími v poradí boli Jozef Psotka a Zoltán Demján. Zo základného tábora vyšli 11. októbra, o dva dni neskôr dorazili do tretieho tábora, tu ich dobehol aj slávny šerpa Ang Rita, rekordman v počte výstupov. 14. októbra sa dostali do výšky 8300 metrov, našli stan, potraviny a kyslíkové fľaše, ktoré tam po svojom nevydarenom pokuse zanechali Just s Ang Phurbom. Ráno 15. októbra 1984 vyrazili na „strechu sveta“. Záverečný výstup im trval 8 hodín. Po vzore Reinholda Messnera vyšli všetci traja bez kyslíku. O 15. hodine a 15. minúte dosiahli najvyšší bod zemegule poľskou cestou s vlastným variantom, ktorý bol natoľko výrazný, že ho odborníci považujú za samostatný prvovýstup.
Vopred zvolená zostupová trasa cez Južné sedlo však bola zafúkaná. Začalo sa stmievať a Psotka poslal Demjána nadol, aby urobil stopy do Južného sedla, kde mal byť stan vhodný na prenocovanie (mali jedno čelné svetlo). Rýchlo sa zotmelo, prišla víchrica, ktorá stan zničila. Demján liezol dopredu štvornožky a podarilo sa mu zliezť nižšie do steny Lhotse, ktorá tlmila vietor. Tam čakal na Psotku a Ang Rita. Tí neprichádzali a tak Demján z posledných síl zišiel do Západného kotla vo výške 6400 metrov. Šerpa prišiel vysilený až ráno. Po zostupe do základne povedal, že Psotka je veľký, odvážny horolezec a chcel prenocovať hore, preto mu pripravil bivak. Doľahla naňho kríza a odmietol ísť ďalej. On na prenocovanie nemal energiu. Na druhý deň ráno sa Psotka pri zostupe zrútil do Západného kotla a našiel tam svoj ľadový hrob…
Jozef Psotka bol živou legendou, vážili si ho celé generácie horalov. Bol nenápadný, obetavý, skromný a cnostný človek. Jeho najvyššími hodnotami bola solidarita, empatia a priateľstvo. Narodil sa 12. februára 1934 v Košiciach. Vyštudoval Vysokú školu technickú v Bratislave a na škole pôsobil ako odborný asistent. Okrem pamätných tabúľ na Gorak Shepe pod Everestom a na Symbolickom cintoríne pri Popradskom Plese vo Vysokých Tatrách sa každý rok beží Psotkov memoriál vo vysokohorskom behu.
Nezabudnime pri tejto príležitosti ani na Zoltána Demjána. O viac než dvadsať rokov mladší ako Psotka / narodený 20. apríla 1955/ sa rovnako zaradil medzi najlepších a najúspešnejších slovenských výškových horolezcov. Neskôr vrcholový manažér v spoločnosti Holcim, potom kouč a prednášateľ, venuje sa tiež krajinárskej fotografii.
Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk, Forbes, hnonline.sk